Turisti na Orave

     Predposlednú májovú sobotu sa za krásneho slnečného počasia vyše pol stovky turistov z klubu Horec vybralo do pohoria Oravské Beskydy. Stredne náročná trasa prechádzajúca slovensko-poľskou hranicou obsahovala výstup na dva tisícmetrové vrchy, návštevu drevenej rozhľadne a úvraťovej železnice.

     Po dlhej ceste autobusom prichádzame okolo pol desiatej do Oravskej Lesnej. Tam nás víta pekný kostolík so zaujímavou vežičkou. V úvode dnešnej 18-kilometrovej túry prechádzame okolo známeho lyžiarskeho strediska s typickým „slovenským názvom“ Orava Snow. Množstvo hotelov, chát a lanoviek, vyše osem kilometrov lyžiarskych a päť kilometrov bežkárskych tratí poskytuje v zimných mesiacoch návštevníkom dokonalé športové vyžitie. Po výstupe na vŕšok Kohútik sa spoločne fotíme pri drevenom červenom srdci. Odtiaľ sa strmším výstupom po enormne zablatenej ceste dostávame na križovatku Podúšust, ktorá už leží na slovensko-poľskej hranici. Po nočnom daždi sa iné ako blato očakávať ani nedalo. Výhodou je však vyčistená obloha, nad krajinou ladne plávajúce biele oblaky a výhľady, ktoré nekazí žiaden opar. Kráčajúc západným smerom často ani nevieme, v akom štáte sa práve nachádzame. Ľavá noha je na Slovensku, pravá v Poľsku. Najzdatnejší turisti si ešte vybehli príkrym šmykľavým svahom na vrch Úšust, aby si vychutnali pohľady na okolité pohoria. A veru bolo čo obdivovať. Na jednej strane sa rozprestiera celá Malá Fatra s typickým skalnatým Rozsutcom a Veľkým i Malým Kriváňom, na druhej strane zase vidno zasnežené Západné Tatry, Babiu horu a Kubínsku hoľu. Fantastické výhľady na malebnú oravskú prírodu nás čakali nielen na vrcholoch, ale aj počas putovania po štátnej hranici.

     Prichádzame k Panskému Kameňu, na ktorom je v poľštine vytesaný historický nápis. Cez Bednarow Beskid sa dostávame k Talapkovmu Beskydu. Tam sa stretávajú dve chránené krajinné oblasti – Kysuce a Horná Orava . Schádzame k rozhľadni stojacej v Sedle Beskyd. Dvojposchodová drevená veža ponúka prakticky tie isté obrazy, aké sme mali možnosť vidieť aj počas pochodu hranicou. Kúsok pod rozhľadňou stojí pekne upravená stanička úzkorozchodnej úvraťovej železnice. Tá vznikla v roku 1926 spojením kysuckej a oravskej lesnej železnice, ktoré slúžili na zvážanie dreva. Na kysuckej strane bola železnica v blízkosti Vychylovky a na oravskej strane v blízkosti Oravskej Lesnej. Úvrate – miesta určené na zmenu smeru jazdy lokomotívy – spolu s cikcakovito položenými koľajami pomáhajú prekonať značné prevýšenie, ktoré by inak vláčik nedokázal zvládnuť. Je to dômyselne navrhnuté riešenie, čo železničke prinieslo status technická pamiatka. Na svete takýchto tratí zostalo iba niekoľko. My si pozrieme časť oravskej vetvy spolu so spomínanú stanicou a výhybky, pomocou ktorých sa vláčik dostáva do úvrate. Železnica premáva v jarných a letných mesiacoch a vozí ľudí zo zastávky Tanečník do Sedla Beskyd. Vyhliadková jazda trvá 70 minút. I dnes prišiel vláčik ťahajúci jeden otvorený vozeň, v ktorom sa tlačilo niekoľko desiatok ľudí; tí vystúpili a išli si pozrieť rozhľadňu. Časť našich turistov navštívila i Tanečník, kde sa okrem stanice nachádza aj expozícia dokumentujúca dejiny lesnej dráhy, detské ihrisko, predajňa lístkov, suvenírov a bufet.

     Posledným dnešným zastavením bola Stará Bystrica. Tam sme si v rámci trištvrte hodinovej prehliadky pozreli pekne upravené námestie a hlavne slovenský orloj. Je to najväčšia drevená stavba v našej krajine. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu. Šesť bronzových plastík na priečelí znázorňuje významných predstaviteľov našej histórie, jazykovedy a politiky: knieža Pribina, kráľ Svätopluk, Anton Bernolák, Ľudovít Štúr, M. R. Štefánik a Andrej Hlinka. Počas odbíjania celej hodiny sa v okienku vystrieda sedem slovenských apoštolov. Srdcom orloja je však astroláb – ciferník s časovými a astronomickými údajmi. Okrem presného času nastaveného práve pre zemepisnú polohu Starej Bystrice ukazuje prístroj polohu Slnka na oblohe, fázy Mesiaca, znamenia zverokruhu, prechod Slnka obratníkmi a významné dni nášho štátu. Zložitý astronomický a hodinársky mechanizmus je riadený najnovšou elektronikou, preto je tento orloj najpresnejší na svete. Keďže k architektonickému a technickému dielu sme prišli desať minút po piatej hodine, odbíjanie sme už nestihli. Ale i tak stála prehliadka Starej Bystrice spojená s občerstvením a kúpou suvenírov zato.