Turisti na Podskalskom Roháči

     Poslednú októbrovú sobotu sa takmer päťdesiatka turistov z klubu Horec vybrala do Súľovských vrchov. V pláne mali navštíviť prírodnú rezerváciu Podskalský Roháč a niekoľko jaskýň, z ktorých najzaujímavejšie boli Veľká a Malá Temná jaskyňa.

     Náročnejšia túra začínala v obci Podskalie. Kúsok nad dedinou nás privítala pekne upravená Kaplnka Panny Márie Snežnej. Potom už cez drevenú bráničku vchádzame po zelenej značke do národnej prírodnej rezervácie Podskalský Roháč. Je to dlhý skalný hrebeň s mimoriadne členitým reliéfom a množstvom zaujímavých útvarov. O jeho význame, flóre a faune nás informuje náučný panel. Hneď v úvode bolo treba vyliezť po strmom svahu k menšiemu skalnému oknu nazývanému myšacia dierka a preliezť cezeň. Nebolo to ľahké, navyše hneď po zdolaní okna na nás zase čakal príkry svah, kde sme si jeho prekonanie uľahčovali nainštalovaným lanom. Pomáhali sme si, ako sme vedeli, navzájom sme sa vyťahovali či vytláčali hore, až sa napokon všetkým podarilo tento ťažký úsek zdolať. Ocitli sme sa na Veľkých skalách s pekným výhľadom na Strážovské vrchy, Biele Karpaty a Lúčanskú Fatru, ktorej dominoval známy Kľak. Obdivujeme mohutné skalnaté veže, štíhle ihly evokujúce dobytčie rohy, široké a temer kolmé skalné steny. Lokalita trochu pripomína Súľovské skaly, ibaže v menšom vydaní a bez zástupov turistov. Všade naokolo nádherná jesenná príroda, k tomu slnečný deň (i keď občas so studeným vetrom), stromy sfarbujúce sa do žlta a oranžova... Pozerajúc sa z výšky na protiľahlú lúku spozorujeme na nej mohutné zviera, ktoré pomaly kráča po tráve. Bol to medveď, našťastie dosť ďaleko od nás.

     Pokračujúc po skalnatom hrebeni sa dostávame na Roháč. Je to vrchol týčiaci sa vo výške 720 metrov. Znovu nás čaká štveranie sa strmým svahom, šmýkanie sa po vlhkom lístí späť, pomáhanie si s výstupom i s nesením vecí. Zato nás potešilo ďalšie skalné okno a bizarne tvarované stromy. Po prekonaní Roháča už bez väčších problémov schádzame k skalnému útvaru Tŕnie, v ktorom sa nachádza niekoľko Temných jaskýň. Sú verejnosti voľne prístupné, a tak pomocou lampášov, čeloviek či mobilov preskúmavame tri z nich. Tá najväčšia sa nazýva Veľká Temná jaskyňa, má dĺžku sto metrov a patrí k vzácnym typom krasových jaskýň vytvorených v zlepencoch. Boli tu objavené pozostatky pravekého ľudského osídlenia, i kosti dávno vyhynutých živočíchov. Kúsok vedľa sa nachádzajú dve menšie jaskyne. Tie majú oproti tej prvej asi polovičnú dĺžku, zato sú krajšie a vyskytuje sa v nich krasová výzdoba v podobe stalagmitov, sintrových jazierok a stien s nátekmi tmavých až čiernych odtieňov. Preskúmali a pofotili sme všetky dostupné časti týchto jaskýň, dokonca v jednej dóme sme si aj zaspievali. Pieseň Na Kráľovej holi z desiatich hrdiel sa rozliehala tmavými chodbami. Bola tam vskutku veľmi dobrá akustika. V podzemných priestoroch sa nachádzalo niekoľko netopierov a motýľov. Jedna skupina našich turistov navštívila aj jaskyňu Humno, čo je vypuklina v skale dlhá 15 metrov. Potom už všetci schádzame do obce Zemianska Závada a zberáme sa na cestu domov. Dlhšiu prestávku na obed a doplnenie tekutín sme si dopriali v Trenčianskych Tepliciach. Náročnejšia, ale veľmi zaujímavá túra všetkých obohatila o dojmy z prírodných krás a tajov podzemných priestorov.