Náročná, ale krásna

     Taká bola túra, na ktorú sa prvú júlovú sobotu vybral plný autobus horcov. Turistov v Nízkych Tatrách čakala náročná trasa s prevýšením 1230 metrov, v rámci ktorej chceli navštíviť tri výhľadové vrcholy: Poľanu, Bôr a Sinú.

     Autobus nás doviezol do centra Nízkych Tatier, ktorým je Demänovská dolina. Množstvo nových hotelov, ubytovní a penziónov úplne zmenilo ráz tejto známej doliny. Niektoré stavby s príliš veľkou výškou, ako napríklad luxusný švajčiarsky hotel, zakrývajú výhľad na tatranské vrchy. Všade komercia a drahota. Porcia bryndzových halušiek za 13 eur a jednosmerná jazda lanovkou na Chopok za 29 eur. My sme si našu cestu hore poctivo vyšľapali. Aby sme ušetrili nejakých tristo metrov prevýšenia, na nezabudnuteľnú túru vyrážame z lyžiarskeho a rekreačného strediska Jasná nachádzajúceho sa v závere Demänovskej doliny.

     Je nádherný slnečný letný deň. Najprv sa prejdeme okolo Vrbického plesa, ktoré je jediným plesom v tomto pohorí. Čľapocú sa v ňom divé kačice a od jeho modrej hladiny sa pekne odrážajú okolité ihličnaté stromy. Pozrieme si známu Mikulášsku chatu, ktorá je najstaršou v Nízkych Tatrách a potom sa už vydáme strmou trasou hore na Poľanu. Po pravej ruke sa nám otvárajú smutné pohľady na obnažené svahy hrebeňa, na ktorý máme namierené. Najskôr dielo skazy vykonal orkán, neskôr sa pridal aj lykožrút. Počas cesty nás tabule upozorňujú na lavínový terén. Nielen vo Vysokých, ale i v Nízkych Tatrách totiž v lavínach zahynulo niekoľko desiatok ľudí. Poľana, ktorá leží v hlavnom nízkotatranskom hrebeni, má hôľnato-skalnatý vrchol umožňujúci ďaleký kruhový výhľad. A ten bol vskutku fantastický. Okrem vysokotatranského Kriváňa bolo vidieť aj Veľkú Fatru, Choč, Martinské hole, Rozsutce, Chopok s lanovkami a jazdovkami, Ďumbier a množstvo ďalších vrchov, na ktorých sme už stáli. Oddychujeme, dopĺňame si tekutiny, fotíme a vychutnávame si krásnu prírodu. Proste fantázia. Všade naokolo rastú vzácne kvety ako ľalia zlatohlavá, hlaváčik jarný či plesnivec alpínsky. Potešila aj rozkvitnutá, do ružova sfarbená skalná ruža. Na vrchole stojí drevený smerovník polepený samolepkami rôznych turistických klubov. Pridávame k nim tú našu.

     Druhým dnešným cieľom je vrch Bôr. Cesta naň býva niekoľko mesiacov v roku zatvorená, a to kvôli ochrane kamzíkov. Dnes je piaty deň, kedy je Bôr prístupný. Ide sa k nemu po bočnom hrebeni Tatier a na rozdiel od hôľnatej Poľany je žulový. Má tri vrcholy, každý z nich nám ponúkol nádherný kruhový výhľad. Vidíme Babiu horu ležiacu na poľských hraniciach, Kubínsku hoľu a magické oko lesknúcej sa hladiny Liptovskej Mary. Nasleduje celkom svižný zostup cez Zákľuky do sedla Sinej, nad ktorým sa vypína samotná Siná. Vrchol tvorený symetrickou trávnatou homoľou s vápencovými skaliskami by určite zaujal každého. Keďže však dnešného stúpania počas paľavy bolo už akurát, viacerí na samotnú Sinú nešli a po oddychu v sedle začali zostupovať dole. Tí najzdatnejší sa predsa len odhodlali vyštverať sa až na vrchol. Prichádzajú prvé skaliská, prvé oceľové lano istiace prechod exponovanejšieho skalného úseku. Cesta je zatarasená popadanými stromami, ktoré tu ležia od poslednej veľkej kalamity. Prekračujúc či podliezajúc ich stúpame strmo nahor, až konečne dosahujeme samotný vrchol s výškou 1560 metrov. Odmenou je opäť krásny výhľad na slovenské pohoria a doliny. Zostup je prudký. V jeho závere vytvára horský potok niekoľko malých vodopádikov a skalných jazierok. Nakoniec unavení, ale nesmierne šťastní prichádzame k Demänovskej jaskyni, kde čakal autobus.

     Zopár turistov, ktorí by kvôli kolenám mali problém vyjsť na hlavný hrebeň a hlavne z neho potom zísť, si zvolilo alternatívnu nenáročnú trasu. Vyšli na vŕšok Ostredok a navštívili rozhľadňu Bencúrova veža, ktorá dostala meno po horskom záchranárovi. Ďalej sa dostali k pamätníku venovanom Jánovi Švermovi, bojovníkovi proti fašizmu. Najzaujímavejším objektom bol symbolický cintorín venovaný obetiam Nízkych Tatier. Tvorí ho drevený altánok s nápisom „Úcta obetiam, výstraha živým“. Množstvo kovových tabuliek umiestnených na vnútorných stenách domčeka prezrádzalo nielen mená a dátumy úmrtia, ale aj dôvody. Medzi najčastejšie patrilo vyčerpanie a infarkt, podchladenie či zamrznutie, pád lavíny, k zriedkaveším stret s medveďom a následný pád zo skaly, havária ratraku, zrážka lyžiarov, úder blesku či zásah odlomeným konárom. Hory jednoducho netreba podceňovať. Po zostupe dole si horci ešte prezreli rekreačnú oblasť Repiská a skalu s obrovskými prevismi. Napokon vstúpili do Demänovskej jaskyne slobody, ktorá je považovaná za najkrajšiu na Slovensku. Tento prírodný skvost počas hodinovej prehliadky ponúkol fantastické obrazy všetkých druhov kvapľov, podzemné riečky a jazierka, rozsiahle dómy, krasové pramene, Gotický stĺp, Zrkadlovú studničku, Ružovú sieň, Smaragdové jazierko a mnoho ďalších krasových útvarov.