Horci na Domašíne, Budzogáni a Špicáku

     Druhú májovú sobotu sa plný autobus turistov z klubu Horec vybral do Lúčanskej Malej Fatry. V pláne mali navštíviť prírodnú pamiatku Domašínsky meander, pôsobivý skalný útvar Kojšovský budzogáň, rozhľadňu Špicák a hrad Strečno.

     Náučným chodníkom Strečniansky chotár stúpame od parkoviska v obci, o ktorej sa spieva aj v Kollárových národných spievankách, strmším chodníkom k Domašínu. Je to nevýrazný vŕšok v západnom výbežku Fatry, ktorý prehradzuje tok Váhu. Rieka tento výbežok obteká, čím vytvára Domašínsky meander. Ten je súčasťou Strečnianskeho priesmyku. Meander bol pre svoju unikátnosť vyhlásený za prírodnú pamiatku a jeho okolie je chránené. Rieka Váh tu vytvára prielom a rozdeľuje Malú Fatru na dva podcelky: Krivánsku a Lúčanskú Fatru. Vodný tok na niekoľkých miestach mení smer o viac ako 180 stupňov. Nad meandrom sa navyše vypína ruina Starhradu, a toto všetko vytvára nádhernú krajinnú scenériu. Zo samotného Domašína nie je výhľad, pretože okolie je zalesnené. Zo skalky kúsok od vrchola sa však môžeme z vtáčej perspektívy pozerať na časť kľukatiacej sa rieky. Pod nami v zemi sú dva vlakové tunely, ktoré spájajú Strečno s Vrútkami. Pred každým vojdením vlaku do tunela počuť hlasné trúbenie. V sedle Rakytie spozorujeme v húštine nejaké tmavé zviera. Nebol to diviak, ale mladý, asi jednoročný medveď. Bol od nás vzdialený asi 50 metrov. Macko si hľadal rastlinnú potravu a nás si veľmi nevšímal. Horšie by bolo, keby sa objavila aj jeho statná mama. Zámerne robíme hluk, aby sme na seba upozornili.

     V slnečnom počasí pokračujeme po červenej magistrále, ktorá prechádza celou Malou Fatrou. Stretávame dve nabalené Češky, ktoré si vraj naplánovali výlet na Suchý vrch. Musíme ich sklamať – na onen vrch sa ide presne opačným smerom. Keďže sa im nechce vracať, dezorientované Češky menia svoj plán a pokračujú na Minčol a Martinské hole. My prichádzame k pamätníku I. Československého armádneho zboru na vrchu Polom. Bol postavený pred 64 rokmi na pripomenutie si obetí ťažkých bojov pri prechode frontu cez Žilinu. Všímame si vysoký obelisk s reliéfmi vojakov a bronzové súsošie matiek s deťmi. Sochy z drahého kovu boli niekoľkokrát v centre pozornosti zlodejov a vandalov. Kúsok od pamätníka je výhľadový bod, z ktorého krásne vidieť veľkú časť Považia s Váhom, Strečnom, Žilinou a tesne pod vyhliadkou je rozsiahly kameňolom s ťažbou vápenca. Ďalšou turistickou atrakciou, ktorú sme navštívili, sú Havranie skaly. Ostré skalné bloky zlákali niekoľkých našich odvážlivcov, aby sa na ne vyšplhali a odfotili sa pri kríži na vrchole. Niektoré zo skál majú dutiny, ktoré pri silnejšom zvolaní spôsobujú niekoľkonásobné ozveny. Jeden zo zvláštnych útvarov sa nazýva Budzogáň. Má výšku sedem metrov a pripomína skutočný budzogáň, prípadne kamenný hríb. Jeho dvakrát vyšší brat sa nachádza nad obcou Zbyňov. K Havraním skalám patrí aj niekoľko ďalších zaujímavých brál, napríklad kamenné srdce. Foteniu samozrejme nebolo konca-kraja.

     Ďalším cieľom dnešnej 15-kilometrovej túry je rozhľadňa na vrchu Špicák. 8-metrová drevená veža postavená na skale nám poskytla krásny výhľad až na tri hrady: Strečniansky, Lietavský a Starhrad. Vidno tiež väčšiu časť Domašínskeho meandra, Malá Fatra a Strážovské vrchy. Z rozhľadne, kde sme si oddýchli a zapísali sa do návštevnej knihy, schádzame strmým chodníkom do Strečna. Tam navštevujeme druhý pamätník, ktorý je venovaný francúzskym partizánom. Samozrejme, že nevynecháme ani miestny hrad. Ten stojí na stometrovom brale nad riekou Váh. Stredoveká stavba, ktorá je práve v rekonštrukcii, je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. V priestoroch Strečnianskeho hradu sa nachádza expozícia Považského múzea. Prezeráme si dobové predmety, vykopávky, hradnú studňu, cez viacero schodísk prechádzame z jedného nádvoria do druhého. Tu končí aj naše dnešné putovanie. Túra s viacerými historickými, kultúrnymi a prírodnými zaujímavosťami sa naozaj vydarila a pol stovky spokojných horcov sa po občerstvení v miestnej reštaurácii vybralo na cestu domov.