Na veľkofatranskom Kľaku

     Tretiu júnovú sobotu sa za krásneho počasia vybrali turisti z klubu Horec do pohoria Veľká Fatra. Cieľom bolo vystúpiť na výhľadový vrch Kľak, ktorého známejšie dvojča sa nachádza nad Fačkovským sedlom.

     Počas cestovania autobusom vidíme na stĺpoch niekoľko bocianích hniezd, dokonca aj s mladými vtáčikmi. Cicajúc materské mlieko pozerajú sa mláďatá z výšky na krajinu a čoskoro sa rozletia do sveta. Cez prestávku, ktorú pravidelne mávame na benzínovej pumpe pred Martinom, si všímame historické hasičské autá a striekačky. Iste bude dnes niekde nablízku veľký zraz týchto veteránov.

     Naša túra so značným 1250-metrovým prevýšením začína v dedinke Podhradie, nad ktorou sa nachádzajú biedne zvyšky Sučianskeho hradu. My sa však vyberáme najprv peknými lúkami a potom veľmi strmým chodníkom na Koškárovskú lúku. Tá bola celá posiata vzácnymi kvetmi, medzi ktorými nechýbala ani liečivá materina dúška a mäta pieporná. Na drevenej tabuli si prečítame peknú myšlienku: „Odtrhol som kvetinu a ona mi zvädla. Chytil som motýľa, zomrel mi v dlani. Až potom som pochopil, že krásy sa treba dotýkať srdcom.“ Po oddychu nás čaká ďalší strmák, ktorý končí na 1394-metrovom vrchole Kľaku. Ten je najvyšším bodom turčianskej, teda západnej vetvy Veľkej Fatry. Každý rok sa naň usporadúvajú hviezdicové výstupy. Skalnatý vrch ponúka fascinujúci kruhový výhľad na mnohé slovenské pohoria vrátane celého hrebeňa Malej Fatry, na Nizke a Vysoké Tatry i Choč. Dnes nie je žiaden opar, takže jasne vidíme aj druhý, ten známejší Kľak, dva Rozsutce a dokonca tri Kriváne. Na Martinských holiach v Lúčanskej Fatre sa nelyžuje, asi kvôli nedostatku snehu... Slnkom zaliata plošina nám poskytuje miesto na oddych, občerstvenie, zápis do návštevnej knihy a samozrejme i fotografovanie. Okolo poletujú chránené motýle vidlochvosty, rastú tu zvončeky, klinčeky, nevädze, skalné ruže a mnoho ďalších kvetov.

     Po hodinovom oddychu nás čaká veľmi strmý zostup. Schádzame pomaly a opatrne, aby sa niečo nestalo. Miestami príroda svojou hustou vegetáciou pripomína prales. V blate spozorujeme niekoľko čerstvých medvedích stôp. V sedle Príslop sa rozdeľujeme na dve skupiny. Zopár zdatnejších ešte vyšľapalo ďalších 150 výškových metrov a cez Príslop a Maguru, odkiaľ boli tiež nádherné výhľady, zišli do obce Nolčovo. Ostatní do cieľa prišli kľukatiacim sa modro značeným chodníkom. Klesaniu nebolo konca-kraja a mnohí toho mali naozaj dosť. Našťastie v Nolčove bola otvorená krčmička, kde sme si doplnili vypotené prevádzkové kvapaliny. Vyhladnutí sme sa ešte po ceste domov zastavili ešte v jednej reštaurácii, kde sme si dopriali teplé jedlá. Obsluha však nestíhala, takže niektorí si na svoju polievku museli počkať aj trištvrte hodinu a podaktorí sa jej nedočkali vôbec. Náročná, ale krásna túra za slnečného počasia priniesla všetkým nezabudnuteľné zážitky a viacerým aj poriadnu svalovicu.