Nádherný deň vo Veľkej Fatre

     V strede júna vládlo na celom Slovensku slnečné a veľmi teplé počasie. Turistický klub Horec sa vybral na návštevu národného parku Veľká Fatra, aby 40 účastníkov vystúpilo na dva vrchy s kruhovým výhľadom – Ploskú a Borišov.

     Štart náročnej 20-kilometrovej túry bol v podhorskej dedinke Vyšná Revúca, kedysi známej spracovávaním medenej rudy. Pomenovanie obec dostala podľa zvukov, ktoré vydáva miestny potok. Počuť doslova rev, ako sa voda valí cez kamene a skaly do doliny. Po náučnom chodníku Čierny kameň stúpame do výšin. Keďže hôľnatá Veľká Fatra je známa rozsiahlymi lúkami a pastvinami, i my – stúpajúc do 1500-metrovej výšky na prvý naplánovaný kopec – sme stretli niekoľko stád pasúcich sa oviec. Na salaši sa dala kúpiť žinčica, ktorú odvážlivci nebojaci sa črevnej búrky aj ochutnali. Síce ju bača podával v plastovým pohárikoch, a nie v drevených črpákoch, bola celkom chutná. A hlavne – neobsahovala žiaden zelenkavý povlak, ako sme nedávno videli v televíznych správach. Postupne našich osemdesiat vibrám prichádza na vrchol Ploskej. Je to plochý hôľnatý vrch obkolesený subalpínskymi lúkami. Tie sú posiate množstvom chránených kvetov. Z vrcholu, kde sa stretáva niekoľko turistických značiek, je krásny kruhový výhľad na Krížnu, Martinské hole, Kľak, Choč, Kubínsku hoľu a mnoho ďalších nám známych vrchov. Vedľa turistického smerovníka sa na Ploskej nachádza pamätník venovaný partizánskym bojom.

     Po dlhšej prestávke a nasýtení žalúdkov klesáme do sedla a potom mierne hore k chate pod Borišovom. Tá má k dispozícii ubytovanie pre dvadsať turistov a menšiu jedáleň. V chate nie je zavedená elektrina, večer sa tu svieti petrolejkami. Nie je tu ani mobilný signál, takže je to ideálne miesto pre únik z civilizovaného sveta. O zásoby sa starajú nosiči. Po ochutnaní „echt fazuľovej polievky“ či parených buchiet sa vydávame na 1510-metrový Borišov. Strmý chodník vedie otvoreným terénom na vrch, na ktorom horci spolu ešte neboli. Namáhavé stúpanie počas príliš teplého dňa veru nebolo najľahšie. Ale oplatilo sa. Na vrchole, podobne ako na Ploskej, je slnečno a v ponuke sú okrem ďalekých výhľadov aj vzácne subalpínske rastliny. Preto je Borišov vyhlásený za národnú prírodnú rezerváciu. Fotíme, oddychujeme, vychutnávame si pohľady, zapisujeme sa do vrcholovej knihy a vraciame sa späť na chatu. Tam nás čakajú kamaráti, ktorí na vrchol nešli. Niektorí kvôli boľavým kolenám, iní pre vysokú horúčavu usúdili, že ďalšie 250-metrové stúpanie by už asi nezvládli. I tak už dnes zdolali pekný kus cesty a ešte je pred nami dlhé klesanie.

     Posledný úsek dnešnej trasy vedie ku križovatke Chyžky. V okolí sú kovové žľaby slúžiace ako napájadlá pre ovce. Tam sa oddeľujeme od červenej značky, ktorá ďalej pokračuje hlavným hrebeňom Veľkej Fatry, a po žltej niekoľko hodín klesáme späť do Vyšnej Revúcej. Túru s prevýšením 1260 metrov bez problémov zvládol aj 9-ročný Jurko, ktorý zájazd vyhral spolu so svojou mamičkou v tombole. Spomenúť treba aj výkon Ladislavy a Mareka, ktorí na túru nastúpili už v Starých Horách, odkiaľ vystúpali cez Majerovu skalu na Krížnu, potom cez najvyšší vrch Fatry Ostredok prišli na chatu a po oddychu ešte zvládli aj Borišov. Ich trasa merala úctyhodných 30 kilometrov a prekonali prevýšenie 1770 metrov.