Deň s Horcom s veľkou účasťou

     Hoci nás od oficiálneho príchodu astronomickej jari delí ešte pár dní v kalendári, prvá marcová sobota sa rozhodla ignorovať pravidlá. Už od rána sa niesla v hrejivom slnečnom tóne, akoby príroda chcela predbehnúť čas a dopriať nám predčasný prísľub nového začiatku. Toto ideálne načasovanie veľmi potešilo hlavne turistov, pretože s príchodom jari sa už tradične spája akcia "Deň s Horcom", ktorú turistický klub z Partizánskeho každoročne organizuje. Tentoraz bola na pláne navšteva Strážovských vrchov, konkrétne lokality Homôlka. Záujem o účasť na akcii bol taký veľký, že okrem naplneného autobusu sa ďalší turisti dopravili do Valaskej Belej, kde bol začiatok trasy, vlastnými autami a čakali nás na parkovisku. Zišlo sa nás tam takmer sedemdesiat. V duchu turistického priateľstva sa v tejto veľkej partii nachádzala aj 21-členná skupina z klubu KST Zobor Skačany.

     Rázovitá obec Valaská Belá patrí k plošne najväčším na Slovensku. Tvorí ju centrálna časť a množstvo roztrúsených lazov. Obec je známa sklárskou a keramickou výrobou, boli tu tri sklárske pece. V minulosti sa tu produkovalo aj súkno, metly, košíky a náradie. Po prvej spoločnej fotografii sme sa pod taktovkou hrejivého slnka vydali vpred. Trasa nás viedla cez malebné osady nad Krištofovcami k miestam s rozprávkovými názvami ako Rychtárske žienky a Rovienky. Terén bol kopcovitý a dal nám pocítiť, že sme v horách. Cestou sme mohli obdivovať biele hlávky snežienok, započúvať sa do spevu vtákov, vychutnávať si výhľady na okolité pohoria a dedinky v údolí. Jeden z najkrajších pohľadov nám ponúkol vrch Čierna hora. Pri tamojšom kríži so schránkou, v ktorej sídlila vrcholová kniha, sme si dopriali zaslúženú pauzu. Panoráma bola priam kráľovská – ako na dlani sme mali majestátny Kľak a Strážov, no dohľadnosť nás pustila oveľa ďalej, až k siluetám Malej a Veľkej Fatry. Ich hrebene a vrcholy boli zasnežené, pod bielou perinou sa skrývalo aj Martinské hole.

     Naše kroky ďalej smerovali do sedla Homôlky. Pre väčšinu z nás bol bufet v sedle cieľovou stanicou, no pre pár nezmarov len medzizastávka. Tí sa rozhodli vystúpiť až na samotný vrchol Homôlky vo výške 907 metrov. Tento kopec homoľovitého tvaru s veľmi strmými svahmi je skutočnou dominantou kraja a ponúka kruhový výhľad, kde človek stratí reč a získa obrovský rešpekt k slovenskej prírode. Kto vystúpil až k triangulačnému bodu, tomu sa otvorilo divadlo, ktoré sa nevidí každý deň.

     Potom sme už všetci došli k lyžiarskemu stredisku Homôlka, kadiaľ prechádza dôležitá dopravná spojnica medzi Ilavou a Prievidzou. Sedlo bolo odjakživa strategickým bodom a počas SNP zohralo dôležitú úlohu v miestnom odboji, čo dodnes pripomína pamätník a vystavená historická bojová technika. Ako odmenu za vynaloženú námahu sme si v bufete Partizán dopriali poctivý kotlíkový guláš a vychladené nápoje. V útulnom prostredí bufetu, obklopení horami, sme rýchlo načerpali nové sily a zhodli sa, že takéto „horalské hody“ sú tou najlepšou motiváciou na ďalšie kilometre. Prvá marcová sobota dopadla nad očakávania. Počasie nám ukázalo svoju najkrajšiu tvár, svaly na nohách dostali zabrať, no duša sa naplnila pokojom a radosťou.