Na rozhľadni i v jaskyni

     Nízke Tatry – to nie je len návšteva Chopku, Ďumbiera, lyžovačka v Jasnej, prípadne výstup na Kráľovu hoľu. V tomto pohorí sú aj menej známe, ale zato veľmi pekné miesta, kde rozľahlé lúky poskytujú svojimi vzácnymi kvetmi pastvu pre oči, mäkkú pôdu pre vibramy a tiež pekne upravenú chatu či rozhľadňu.

     Plný autobus horcov plus jedno auto sa poslednú júlovú sobotu vybralo na juh Nízkych Tatier. Cieľom 14-kilometrovej túry bolo navštíviť Bystriansku jaskyňu, obnovenú Dedečkovu chatu, popozerať si okolité pohoria z rozhľadne Horné lazy a poprechádzať sa po Brezne. Keďže kvôli skorému príchodu autobusu k jaskyni by sme na vstup museli čakať vyše hodiny, rozhodli sme sa, že podzemné priestory si prezrieme až poobede. Strmším brehom sme sa teda vybrali na Dedečkovu chatu. Tá sa nachádza pri vrcholovej stanici lanovky, ktorej štart je v Mýte pod Ďumbierom. Chata bola postavená na mieste pôvodnej stavby, z ktorej po rokoch zostali len ruiny. Dostupná je aj na bicykli. Svojim návštevníkom ponúka vynikajúcu domácu kuchyňu a úžasné výhľady na okolitú prírodu. I my sme si dopriali tekuté občerstvenie a nejaké polievky. Krásne slnečné počasie nám umožnilo pekné výhľady, deti si zase mohli poliezť na ľahších feratkách a pošantiť si na atrakciách ako boli preliezky, rebríky, drevené domčeky či hojdačky. Najmladšími učastničkami dnešnej akcie boli Sára a Ester – vnučky turistického páru z Nedanoviec, ktoré tieto prvky dosýtosti využili.

      Po oddychu sa popri lanovke zberáme na menší kopček Skalka. Výťah v prírode síce fungoval, ale žiadnych pasažierov sme v sedačkách nevideli. Na vrchole kopca dominuje bielo-modrá betónová veža. V jej hornej časti sa nachádzajú telekomunikačné zariadenia. Okolo sa rozprestierajú rozsiahle lúky so zvončekmi, nevädzami, klinčekmi a viacerými druhmi liečivých rastlín. Neskôr, po vojdení do lesa nás vítajú drevené zvieratká ako motýľ, jeleň či medveď. Deti si na zvieratká posadali a rodičia či prarodičia ich zvečnili mobilmi. Pomaly ale isto prichádzame k rozhľadni Horné lazy. Je to moderná 40-metrová kovová veža, ktorá patrí medzi najvyššie na Slovensku. Na najvyššie poschodie sa dá dostať pomocou 192 schodov. Rozhľadňa má dve schodiská, jedno vedie nahor a druhé nadol. Z vyhliadkovej plošiny obdivujeme celý hrebeň Nízkych Tatier od Kráľovej hole až po Prašivú, vidno Klenovský a Ľubietovský vepor, i Veľkú Fatru. Ďalekohľad, ktorý tu kedysi bol k dispozícii, je dnes odmontovaný, zostal po ňom len kovový stĺpik. Žeby oprava? Alebo nebodaj zlodej?

     Z veže zostupujeme interaktívnym náučným chodníkom do kráľovského a baníckeho mesta Brezno. V ohrádke nás vítajú tri mladé daniele s bielymi škvrnami. Počas približovania sa k mestu už z diaľky počujeme húkanie a kvílenie hasičských áut. Žeby nejaký silný požiar alebo nahlásenie bomby? Veru nie. V Brezne práve prebiehajú oslavy. Dobrovoľný hasičský zbor i Dychový orchester oslavujú svoje okrúhle výročia. Prebieha slávnostná jazda hasičských áut ulicami, ukážka protipožiarneho útoku, sú tu rôzne súťaže a odmeňovanie najlepších dobrovoľníkov. Zopár horcov sa pridáva k súťažiacim a pomáha „hasiť požiar“ odovzdávaním si plechových kyblíkov. Popri hasičských slávnostiach je dnes v meste aj Horehronský pivný festival s ochutnávkou rôznych druhov pív. Program dopĺňa vystúpenie mažoretiek. Kto z našich turistov chcel, zapojil sa do osláv a ochutnávok, kto nie, pozrel si breznianske námestie s vežou a synagógou alebo zavítal do reštaurácie a dal si obed. Atrakciou bol aj rozprávkový Drakovláčik brázdiaci ulice mesta, ktorý zopár našich turistov využilo.

     Posledným cieľom dnešného výletu bola Bystrianska jaskyňa. Jej celková dĺžka je 3,5 kilometra, prehliadková trasa má 600 metrov. Jaskyňa je puklinová, trhliny v skalách sa ešte zväčšili podzemnými vodami pretekajúcimi krasovým územím. Zo sintrovej výzdoby dominujú záclony a baldachýny. Vyskytujú sa tu väčšie sieňovité a dómovité priestory, ako aj niekoľko priepastí, napríklad 70-metrov hlboké Peklo, ktorým sa objavitelia po prvý raz dostali do podzemia. Žije tu 16 druhov netopierov. Z prístupných slovenských jaskýň táto nevyniká príliš bohatou výzdobou. Zato v minulosti sa tu praktizovala speleoterapia pre deti s astmou. Tak či tak bola jej prehliadka zaujímavých ukončením dnešného dňa, kedy sa turistika spojila so spoznávaním Horehronia a jeho krás.