Turisti na Kriváni a Kmeťovom vodopáde

     Slovenský národný vrch Kriváň sa vypína do výšky 2495 metrov. Leží vo Vysokých Tatrách nad obcou Podbanské a je typický svojím zakriveným vrcholom. Práve naň sa začiatkom septembra vybral plný autobus turistov v klubu Horec.

     Horci sa po príchode na miesto rozdelili na dve skupiny. Kým tí zdatnejší mali za cieľ pokoriť Kriváň, zvyšní milovníci prírody si naplánovali návštevu Kmeťovho vodopádu a Temnosmrečinského plesa. Keďže chodník z Troch studničiek sa ešte stále rekonštruoval, štart dnešnej veľmi náročnej vysokohorskej túry bol v Jambrichove. Okolo malebného Jamského plesa sa neustálym stúpaním dostávame do Krivánskeho žľabu. Doobedňajšie počasie neprinášalo žiadne potešenie. Bolo zamračené a občas aj mierne pršalo. Na poludnie už bolo krajšie a poobede sa dokonca ukázalo aj slnko. To spolu s kvapkami dažďa vytvorilo na pár minút dúhu. Jediným meteorologickým úkazom, ktorý ešte znepríjemňoval výstup, bol silný vietor. Hlavne jeho nárazy boli nebezpečné a viacerí sa v obave prichytávali o skaly a kamene. Nakoniec po prekonaní 1450 výškových metrov prichádzame na vrchol Kriváňa. Pri drevenom dvojkríži sa fotíme so slovenskou zástavou, ktorá sa rozhodla ignorovať zemskú tiaž a natočila sa kolmo hore. Nielen vlajku, ale aj účesy našich nežnejších polovičiek nasmeroval víchor k oblakom. Výhľad z nášho národného vrchu, ktorý je zobrazený aj na eurominciach, bol fantastický. Okrem mnohých vysokotatranských vrcholov sa pod nami rozlievalo aj niekoľko plies, napríklad Krivánske zelené či Terianske pleso. Zaujímavosťou dnešného výstupu bolo, že na trase sme stretli mnoho slovenských i cudzokrajných vojakov. Práve dnes tu totiž aj oni mali svoj 31. medzinárodný vojenský výstup. Naši najmladší účastníci od nich dostali spomienkové predmety.

     Druhá skupina horcov sa vybrala navštíviť Kmeťov vodopád. Nachádza sa v Kôprovej doline a je to najvyšší vodopád na Slovensku. Má výšku 80 metrov a tvoria ho viaceré kaskády. Nepadá teda neprerušene z 80-metrovej výšky, ale má niekoľko stupňov. Vodopád je ľadovcového pôvodu a vytvára ho Nefcerský potok. Pofotíme ho zľava i sprava, vyštveráme sa aj na menšiu vyhliadku. Kedže do odchodu autobusu zostávalo ešte niekoľko hodín, my pútnici sme sa rozhodli pokračovať ďalej a pozrieť si aj Nižné Temnosmrečínske pleso. To sa nachádza v Temnosmrečinskej doline a je tretie najväčšie a zároveň i najhlbšie tatranské jazero. Okolo plesa sa rozprestiera nádherná prírodná scenéria tvorená tmavými smrekmi, fialovými vresmi a kameňmi porastenými machom. Vodná plocha je obklopená vysokými skalnými stenami a štítmi. Odtok z plesa vytvára ďalší vodopád, pomenovaný po Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom, slovenskom spisovateľovi, národovcovi a politikovi z 19. storočia. Kúsok ďalej sa nachádza Vyšné Temnosmrečinské pleso, tam však už značený chodník nevedie a je teda neprístupné. Takmer hodinu sme pobudli pri nižnom plese, kochali sa nádhernou prírodou a vzácnymi kvetmi, napríklad horcami. Ochutnali sme zopár čučoriedok, niektorí ponachádzali aj dubáky a masliaky. Kým v našich končinách nie je po hubách ani chýru ani slychu, v Tatrách je predsa len vlhkejšie, takže tam rastú.

     Nakoniec po nekonečnom zostupe či už z Kriváňa alebo od plesa a vodopádu sa Kôprovou a v závere i Tichou dolinou stretávame v Podbanskom. Tam si v jednej kolibe doprajeme dobré jedlá a nápoje, poriadne si oddýchneme a porozprávame jeden druhému svoje zážitky. O pol siedmej sa vydávame na cestu domov, aby sme v Partizánskom ešte stihli posledné dva koncerty v rámci narodeninových osláv mesta.