Turisti na rozhľadni Lažtek

     Piata tohtoročná túra klubu Horec smerovala do Kremnických vrchov. Horci mali v pláne prvý raz spoločne vystúpiť na lúčnatý kopec Lažtek s rozhľadňou, pozrieť si horské sedlo Tri kríže a po rebríkoch vyliezť na výhľadový vrch Trávny Ždiar.

     Keďže počasie nebolo až také zlé, ako hlásila predpoveď, 56 účastníkov sa dopravilo autobusom do podhorskej obce Horné Pršany. Stalo sa tak tretiu marcovú sobotu, čo bol zároveň druhý jarný deň. V Pršanoch, ako sa dalo očakávať z názvu dedinky, trochu mrholilo, neskôr sa však cez oblaky predralo slnko. Po miernom stúpaní sme vyšli na vrch Lažtek, ktorému dominovala osem a pol metrová drevená rozhľadňa vybudovaná pred deviatimi rokmi. Vidieť z nej bola najmä Banská Bystrica v celej svojej kráse. Vzdialenejšie pohoria nám zakryl opar. Neďaleko vyhliadky stál telekomunikačný vykrývač. Milým prekvapením bol menší zvon visiaci zo strechy drevenej veže, na ktorý sa dalo potiahnutím špagátika zazvoniť. Vedľa rozhľadne stála náučná tabuľa s podrobnými informáciami o okolitej prírode. Pokračujeme lesom a prichádzame k zaujímavému kamennému útvaru Čertova skala, ktorú miestni nazývajú aj Čertova hlava. Na väčšom kameni stojí okrúhla dvojmetrová skalka pripomínajúca hlavu a zdá sa, že každú chvíľu sa zrúti dole. Dnes sa tak nestalo, možno o pár miliónov rokov. Útvar vznikol tak, že sopkou vymrštená „bomba“ dopadla na podložie a pripiekla sa k nemu. Najmladší účastník túry 10-ročný Adam sa vyštveral až k onej diabolskej hlave, oprel sa o ňu a pózoval tak viacerým fotoaparátom.

     Niektorí turisti si odbehli k pietnemu miestu – k pamätníku padlým letcom. Na začiatku SNP tu havarovalo americké lietadlo zasiahnuté nemeckými stíhačkami. Potom už pokračujeme po značke na Hornú skalu vytvorenú vulkanickou činnosťou. Je z nej výhľad na Tatry zabalené do snehu. Cez lúky porastené žltými primuľami a fialovými šafranmi, cez lesy, lístím zapadané chodníky a machom obrastené kamene sa dostávame k Trom krížom. Je to známe horské sedlo v Kremnických vrchoch vo výške 1180 metrov s križovatkou turistických a bežkárskych ciest. Kríž tu stál už pred dvesto rokmi a slúžil ako orientačný bod na Zlatej ceste, ktorá spájala banské mestá Kremnicu a Bystricu. Sedlo je východzím bodom k obľúbeným vrcholom ako Velestúr či Skalka. Dnes tu stojí trojramenný drevený kríž, náučný panel a altánok. V blízkosti je i jedna rarita – kameň so staroslovanským nápisom. Naskytá sa nám pekný výhľad na zasnežené Nízke Tatry, Veľkú Fatru a Západné Tatry. Nielen vzdialené pohoria sú zasnežené, ale aj miesto, kde sa práve nachádzame. Chodník je pokrytý asi dvadsiatimi centimetrami staršieho snehu. Klesajúc do doliny sa občas niekto pošmykne a padne buď do bielej periny, v horšom prípade aj do blata. Ale turistika je už taká. V blate nekončia len niektorí naši turisti, ale sú v ňom viditeľné aj čerstvé medvedie stopy. Zimný spánok s príchodom jari pre naše najväčšie šelmy zrejme skončil.

     Prichádzame k menšej diere v skale. Panel nás informuje, že je to vchod do stredovekej štôlne, kde sa kedysi ťažila ortuťová ruda. Tá bola vzácnym nerastom, takže aj vedľa ležiace jazierko dostalo pomenovanie Ortútske. Ortuť sa ešte donedávna používala ako náplň do teplomerov, tlakomerov a tiež pri ťažbe zlata.

     Zlatým klincom dnešného programu je vrch Trávny Ždiar. Na ňom je vybudovaná zaujímavá turistická trasa vedúca po strmých svahoch cez mohutné skaliská až na vrcholovú vyhliadku. Dĺžka trasy je približne 820 metrov, je okružná a jednosmerná. Nachádza sa na nej viacero exponovaných miest priechodných iba pomocou kovových rebríkov. Pôsobivé skalné bralá, úžiny, balvany zaujímavých tvarov a najmä spomínané rebríky vyslúžili lokalite prezývku „malý Slovenský raj“. Štveráme sa po rebríkoch, prechádzame skalnými oknami, obdivujeme pralesovitý charakter prírody s popadanými stromami a množstvom machu. Z vrcholovej vyhliadky zabezpečenej zábradlím sa nám naskytá krásny výhľad na pohorie Veľká Fatra s výrazným vrchom Krížna, tiež na hrebeň Kremnických vrchov, ktorému dominuje tristometrový vysielač na Skalke. Je druhým najvyšším stožiarom na Slovensku a len o 12 metrov nižší ako Eiffelova veža. Po prehliadke Trávneho Ždiaru už rýchlo schádzame k rekreačnému stredislu Suchý vrch, kde nás čaká náš dvorný šofér s autobusom.