Horci navštívili Sedem kostolov

     Ďalší zo zaujímavých výletov turistického klubu Horec smeroval do Šípskej Fatry. Takmer šesťdesiatka milovníkov prírody navštívila atraktívne skalné mesto Sedem kostolov, prezrela si kamennú bránu a jaskyňu v Hrdošnej skale a napokon sa vyštverala na vrch Ostré.

     Niekedy stačí len dobrý tip a obyčajná sobota sa zmení na nezabudnuteľný zážitok. Tentoraz nám nápad navštíviť obec Studničná a jej fascinujúce skaly poradil náš člen, ktorého prezývame Indián. On totiž prišiel s myšlienkou, že by sme mali na vlastné oči vidieť túto prírodnú katedrálu, ktorá sa hrdo týči priamo nad strechami osady a kde vápencové veže strážia domovy miestnych obyvateľov.

     S východom slnka vyráža do posledného miesta zaplnený autobus plus jedno auto na cestu do Studničnej. Príjemnú atmosféru umocňujú hrejivé slnečné lúče, ktoré nás sprevádzajú hneď od začiatku. Kým kráčame dedinkou, sprevádza nás žblnkot potoka Komjaťanka, ktorý sa v mrazivom ráne premenil na umelecké dielo. Voda tečúca pomedzi kamene vytvorila stovky cencúľov rôznych tvarov. A to už sa pomaly blížime k skalnému útvaru Sedem kostolov. Hore sa štveráme úzkymi štrbinami. Práve teraz v nich žiari vzácna prvosienka holá. Na najvyššej skale sa týči mohutný kovový dvojkríž, ktorý je viditeľný už z diaľky. Z tohto miesta môžeme obdivovať panorámu Veľkého Choča, kontúry Malej Fatry a aj zasnežené kopce Západných Tatier. Pod skalami sú rozmiestnené drevenné prvky, ktoré tvoria premyslenú oddychovú zónu odkazujúcu na miestnu kultúru a prírodu. Nachádzajú sa tu vyrezávané lavičky ozdobené reliéfmi alebo zakončené postavami či motívmi zvierat. Celá táto "galéria pod holým nebom" je dielom šikovných rúk ľudí, ktorí sa o areál starajú a pravidelne ho dopĺňajú o nové prvky.

     Po návšteve Siedmich kostolov naše kroky ďalej vedú hlbšie do útrob Šípskej Fatry. Víta nás informačná tabuľa Žaškovský chodníček, ktorý nás prevedie divokým a nesmierne fotogenickým terénom. Cesta začína pozvoľna, no čoskoro sa zahryzne do lesného terénu. Stúpanie je poctivé, veď prekonávame niekoľko stoviek výškových metrov. O pár minút stojíme na okraji skalného mesta s bizarnými útvarmi. Prejdeme kamennou bránou a pozrieme si Žaškovskú jaskyňu. Tá je vyhlásená za prírodnú pamiatku a má dĺžku približne 120 metrov. Boli v nej nájdené významné paleontologické nálezy. Obdivujeme krásne skalné útvary, miesto s dychberúcou atmosférou, priam magnet pre objektív.

     Pokračujeme ďalej k Hrdošu a ku Skríželnej skale. Tá je jedným z tých miest, kde sa naplno prejavuje divoká a nespútaná tvár Šípskej Fatry. Tento mohutný vápencový masív je charakteristický útvarmi, ktoré akoby niekto „skrížil“ a naukladal na seba v podivných uhloch. Nachádza sa tu aj niekoľko menších, verejnosti voľne prístupných jaskynných dier, ktoré v minulosti slúžili ako sezónne úkryty pre pastierov a lovcov. Po výstupe na vrchol sa nám otvoril panoramatický výhľad na celý hrebeň Malej Fatry so zasneženými vrcholmi Stohu, Chlebu a dvoch fatranských Kriváňov.

     Zo Skríželnej skaly nás čakal poriadne strmý výstup na vrchol Ostré, ktorý svojmu menu nezostáva nič dlžný. Cesta na vrch bola lemovaná pokrútenými bukmi a zakrpatenými smrekmi, ktoré odolávajú drsným horským vetrom. Samotný vrchol je špicatá skalná pyramída, ktorá pôsobí ako prirodzená strážna veža celého regiónu. Odmenou za namáhavý výstup nám bol úchvatný 360-stupňový výhľad na dolnú Oravu a Liptov. Okrem už spomínaných vrcholov Fatry bol vidieť aj známy Malý a Veľký Rozsutec a v diaľke dokonca belejúce sa štíty Západných Tatier. Všetko vrcholy, po ktorých už naše vibramy kedysi kráčali. Doprajeme si zaslúžený oddych, zapíšeme sa do návštevnej knihy, posedíme si na lavičkách, občerstvíme sa a nesmie chýbať séria fotografíí.

     Z vrcholu Ostrého potom trasa začína klesať južným smerom. Strmý a šmykľavý terén privodil viacerým našim turistom pády, niekedy aj s odreninami. Nuž, turistika nie je nedeľná prechádzka námestím. Napokon sme sa dostali k najpôsobivejšiemu miestu celého hrebeňa, ktorým je Vyhliadka nad Švošovom. Jej dominantou je majestátny kovový kríž. Z okraja brala sme mohli sledovať precízne usporiadané domčeky, líniu železničnej trate a meandre rieky Váh. Po vychutnaní si výhľadov klesáme viac než 300 výškových metrov a prichádzame nad dedinku Švošov. Prejdeme popri novo vybudovanej kalvárii, prekonáme cyklomost cez Váh a mierime do známej reštaurácie. Tá je žiaľ kvôli akcii pre verejnosť dnes uzavretá, a tak sa po ceste domov zastavíme v motoreste Rieka. Stratené kalórie doplníme poctivým teplým jedlom a oroseným pivkom. Pred odchodom ešte neodoláme vôni čerstvých syrových výrobkov – korbáčikov, nití či oštiepkov – ktoré sú v ponuke v drevenom stánku vedľa reštaurácie. Komu zvýšil čas, prešiel sa ešte k jazeru, ktoré sa vytvorilo na mieste bývalého lomu. V letných mesiacoch sa v čistučkej vode počas návratu z túr aj kúpeme, dnes na to ešte bolo zima. Tak či tak v nás dnešná túra zanechala hlboké dojmy a pocit, že aj na Slovensku máme mnoho prírodných pokladov.