Po sopkách Cerovej vrchoviny – Steblová skala, Ragáč, Hajnáčka

19.9.2026

Trasa: Hodejov - kaplnka - Črep - Steblová skala - Pod Zabodou - Pod Deravým cerom - Ragáč - Hajnáčka - hrad Hajnáčka.
Parametre trasy:  Dĺžka 18 km, prevýšenie 950 m, náročnejšia túra. Čas chôdze: 5,5 hodiny, celkové trvanie túry: 7,5 hodiny.
Lokalita : Cerová vrchovina

Popis :
   Cerová vrchovina - vznikla v posledných fázach vulkanickej činnosti na území Slovenska pred cca šiestimi miliónmi rokov. Viacero skalných útvarov je tvorených stuhnutými lávovými prúdmi.
   Steblová skala - prírodná rezervácia. Je to vypreparovaný sopečný komín s početnými bazaltovými žilami a výlevmi. Na obnaženej časti skaly vidieť skupinu vysokých čadičových stĺpov predstavujúcu vskutku unikátny prírodný výtvor. Z vrcholu brala sa vystúpivším otvára krásny výhľad do okolia. Steblová skala bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. Predmetom ochrany sú tu okrem zaujímavých sopečných útvarov i vzácne lesné a lesostepné biotopy s množstvom chránenej fauny a flóry.
   Ragáč - národná prírodná rezervácia. Patrí k najzaujímavejším vrchom Cerovej vrchoviny. Je to vyhasnutá sopka, jedna z najmladších sopiek na Slovensku. V jej vrcholovej časti vyhlásenej za národnú prírodnú rezerváciu možno pozorovať množstvo zaujímavých a nevšedných geologických a geomorfologických javov, ktoré dokumentujú pradávnu sopečnú činnosť. Nájdeme tu dutiny po výfukoch sopečných pár či vrcholový kužeľ so sopečnými bombami, troskami a útržkami lávy. Na severozápadnom svahu vrchu sa rozprestiera menšie kamenné more. Okrem zaujímavých foriem neživej prírody sa na Ragáči možno stretnúť i s rôznymi chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Z vrcholu kopca sa naskytá krásny kruhový výhľad do širokého okolia.
   Hajnáčka - obec vznikla z menšej osady pod stredovekou pevnosťou. Na strmom vulkanickom brale na mieste pôvodnej pevnosti bol postavený gotický kráľovský hrad. Ten viackrát obsadili Turci. V roku 1703 vyhorel a odvtedy pustne. Dnes sa tu nachádzajú zvyšky múrov paláca, podkovovitej bašty a schody vytesané do skaly. Hrad je v rekonštrukcii.

Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 5:00 zo sídliska Šípok, o 5:15 od železničnej stanice.
Cena : členovia 16 €, nečlenovia 18 €.
Autobus pôjde cez Malé Uherce a Hornú Ves.

Odhlasovanie a informácie na čísle 0944 902 380 (Ľubo Mazán).
Ak sa náhodou nedovoláte, pošlite esemesku alebo mail.
Peniaze môžete posielať aj na účet: SK83 0900 0000 0050 7489 9023
Do poznámky uveďte mená a priezviská turistov a miesto nástupu do autobusu.

MAPA      FOTOGRAFIE


Po sopkách Cerovej vrchoviny


     V strede septembra sa štyridsiatka horcov vybrala na návštevu Cerovej vrchoviny. Je to menej známe sopečné pohorie v okrese Lučenec. Vyznačuje sa viacerými skalnatými vrchmi, ktoré vznikli vulkanickou činnosťou pred dvomi miliónmi rokov.

     Po vystúpení z autobusu v malej obci Hodejov nás privítalo príjemné slnečné počasie. Prvé, čo sme si pozreli, bol starý cintorín a pekná kaplnka. Takmer zaniknutý Hodejovský hrad stojaci na malom kopčeku bol taký zarastený kríkmi a krovím, že sme sa k nemu ani nedostali. Pokračujúc po turistickej značke prechádzame cez polia posiate valcovitými balíkmi slamy a stúpaním sa dostávame na prvý vrch sopečného pôvodu Črep. Tvoria ho rozoklané skaly, na ktorých rastie dub cerový. Jeho hojný výskyt vlastne dal názov celej tejto vrchovine.

     Z Črepu zostupujeme nižšie a po pol hodinke chôdze prichádzame na Steblovú skalu. Je to prírodná rezervácia, zlatým klincom ktorej je vypreparovaný sopečný komín s početnými výlevmi. Je to vskutku unikátny prírodný výtvor. Nachádza sa tu aj niekoľko vysokých čadičových stĺpov. Z vrcholu je krásny výhľad na široké okolie. Počas zostupu zo skaly si všímame skalný vodopád tvorený 6-uholníkovými hranolmi, čo je ďalšie netradičné dielo prírody. Dačo podobné sme pred pár rokmi videli pod hradom Šomoška. Zostup bol extrémne náročný, schádzali sme strmým štrkovým chodníkom, na ktorom hrozili šmyky a pády.

     Pomaly sa dostávame na 540-metrový Ragáč. Je to najzaujímavejší kopec Cerovej vrchoviny. Vrcholová časť bola vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Nachádzajú sa tu dutiny po výfukoch sopečných pár a tiež kužeľ so sopečnými bombami, troskami a útržkami lávy. V horninách sa našli úlomky kostí zvierat žijúcich v treťohorách. Unikátny je aj sopečný komín s priemerom asi jeden meter a hĺbkou dvadsať metrov, kadiaľ pred niekoľkými miliónmi rokov vychádzali pary a plyny. Doteraz sú na okrajoch komína viditeľné žlté stopy po síre. V hornej časti Ragáča rastú menšie brezy a niekoľko druhov chránených rastlín a živočíchov. Západný svah je zase pokrytý menším kamenným morom. Na vrchole stojí schránka s knihou, ktorú sme poctili svojimi podpismi. Zo skál je pekný výhľad do údolia, ktorému dominuje špicaté bralo. Naozaj krásne miesto na odpočinok a dokŕmenie hladných žalúdkov.

     Z Ragáča opäť strmých svahom s popadanými stromami, ktoré bolo treba preliezať alebo podliezať, klesáme dole a dostávame sa do obce Hajnáčka. Tu na strmom vulkanickom brale bol na mieste pôvodnej pevnosti v 14. storočí postavený gotický kráľovský hrad. Ten viackrát obsadili Turci, potom vyhorel a od začiatku 18. storočia pustne. Dnes je v rekonštrukcii. Vchodom do areálu je drevená brána, vedľa nej náučný panel a zvonica slúžiaca aj ako „výhľadovňa“. Z hradu sa veľa nezachovalo. Po schodoch vytesaných do kameňa sa dá ísť k jednej menšej miestnosti vytvorenej v skalnej pukline. Hádam najkrajším úkazom je vyššie položené murované okno. Ruina aj s bralom je súčasťou prírodnej rezervácie Hajnáčsky hradný vrch. V miestnej reštaurácii sme ukončili dnešnú 18-kilometrový náučno-turistický výlet.