Súľovské skaly, hrad Súľov a Hričov

24.10.2026

Trasa A: Chata Súľov – Gotická brána – hrad Súľov – lúka pod hradom – sedlo pod Bradou – Štefánikova vyhliadka – Pod Roháčom – Lúka pod Roháčom – Obrovská brána – Šarkania diera – Pod Roháčom – pod hradom Hričov – hrad Hričov – Hričovské Podhradie.
Parametre trasy A:  Dĺžka 12 km, prevýšenie 920 m, náročnejšia túra. Čas chôdze: 5,5 hodín, celkové trvanie túry: 7,5 hodín.

Trasa B: Chata Súľov – Gotická brána – lúka pod hradom – sedlo pod Bradou – Štefánikova vyhliadka – Pod Roháčom – Lúka pod Roháčom – Obrovská brána – pod hradom Hričov – hrad Hričov – Hričovské Podhradie (bez výstupu na Súľovský hrad a bez návštevy Šarkanej diery).
Parametre trasy B:  Dĺžka 10 km, prevýšenie 580 m, menej náročná túra. Čas chôdze: 4 hodiny, celkové trvanie túry: 6 hodín.

Lokalita : Súľovské skaly

Popis :
   Súľovské skaly - najstaršie chránené územie Súľovských vrchov, budované prevažne treťohornými zlepencami, ktoré zvetrali do zvláštnych skalných zoskupení – veží, homolí a ihiel. Názvy týchto tvarov majú rôzny pôvod od pomenovaní miestnym obyvateľstvom, historický alebo umelý pôvod (napr. horolezci). Vedľa známych názvov ako Gotická brána, Obrovská brána, Sova, Sovička či Šarkania diera sú popisované útvary s menej známymi, ale charakteristickými názvami ako Mních, Trojzubec, Sokolia veža, Jašterička a ďalšie. Na okraju Súľovských vrchov je 15 metrov vysoký Hlbocký vodopád.
   Gotická brána - 13 metrov vysoká skalná brána. Vďaka charakteristickému tvaru pripomína gotickú klenbu. Je priechodná, odporúčame ňou prejsť.
   hrad Súľov - doložený písomne z roku 1470, podľa archeologických nálezov existoval už v prvej polovici 15. storočia. Bol typom hradu s veľkým výškovým rozdielom dolného a horného objektu. Patril postupne viacerým šľachtickým rodinám, najdlhšie rodine Sirmejskovcov. Od roku 1763 chátra. Z horného objektu je kruhový výhľad.
   Šarkania diera - prírodná pamiatka. Veľká puklinová jaskyňa s dĺžkou 60 metrov a výškou 20 metrov. Našli sa v nej pozostatky jaskynného medveďa a dôkazy o osídlení človekom už v mladšej dobe kamennej.
   hrad Hričov - Prvá zmienka o Hričovskom hrade je doložená z roku 1265. V polovici 16. storočia prechodne obsadený lúpežnými rytiermi, od 17. storočia začal pustnúť. leží na výšine Púchovský hrádok. Zachoval sa val hradiska. Na skalách hradného vrchu nález paleolitického nástroja. Na západnom svahu malá jaskyňa s najväčším náleziskom veľkomoravskej keramiky. Predchodca kamenného hradu pochádza z 9. storočia. Výhľady na Javorníky a na údolie Váhu.

Doprava : Vlastným autobusom. Odchod o 6:00 zo sídliska Šípok, o 6:15 od železničnej stanice.
Cena : členovia 11 €, nečlenovia 13 €.
Autobus pôjde cez Veľké Bielice (Belanka), Návojovce, popri Skačanoch, cez Hradište a Bánovce nad Bebravou.
Predpokladaný návrat do Partizánskeho je okolo pol siedmej večer, takže voľby sa budú dať stihnúť.

Odhlasovanie a informácie na čísle 0944 902 380 (Ľubo Mazán).
Ak sa náhodou nedovoláte, pošlite esemesku alebo mail.
Peniaze môžete posielať aj na účet: SK83 0900 0000 0050 7489 9023
Do poznámky uveďte mená a priezviská turistov a miesto nástupu do autobusu.

MAPA     FOTOGRAFIE



Spoznávanie prírodných krás Súľovských skál


     55 záujemcov sa zúčastnilo predposlednú októbrovú sobotu jesennej túry do Súľovských skál, ktoré sú najstarším chráneným územím Súľovských vrchov. Treťohorné zlepence tam zvetrali do zvláštnych skalných zoskupení – veží, homolí a ihiel. Náučný chodník Súľovskými skalami je najpopulárnejšou trasou v tejto oblasti. Po jej celej dĺžke sa nachádzajú tabule s informáciami o miestnej flóre, faune a geológii.

     Takmer po dvoch hodinách cestovania vystupujeme z autobusu na parkovisku pred chatou Súľov. Naokolo vládne sychravé jesenné počasie s občasným miernym mrholením. Väčšia skupina sa vydáva o pol deviatej po zeleno značenom náučnom chodníku ku gotickej bráne. Menšia skupinka sa vydala po červenej značke popri skalných útvaroch Smrčok, Sova a Sovička. Zelení a červení pešiaci sa napokon stretli na lúke pod hradom. Hneď na úvod nás „zelených“ čaká pomerne strmé stúpanie pomedzi skaly. V tomto období je o to nepríjemnejšie, že popadané lístie zakrýva pomerne šmykľavé korene stromov, takže opatrnosť bola na mieste. Po zdolaní tohto úseku nasleduje lesná časť. Pokračujeme v miernom stúpaní k najznámejšiemu skalnému mestu Súľovských skál, ktoré sa vďaka skalným útvarom, vežičkám a hrebienkom volá Organy. Ich najznámejšou časťou je Gotická brána – trinásťmetrový skalný otvor zavŕšený lomeným oblúkom pripomínajúci vstup do kamennej katedrály. Je to pôsobivý prírodný skalný útvar, ktorý vznikol dlhodobým pôsobením erózie a zvetrávania. Na naše nemilé prekvapenie zisťujeme, že prechod Gotickou bránou je v súčasnosti zakázaný. Nedá sa nič robiť, vraciame sa späť na hrebeň, kde si doprajeme krátku prestávku.

     Pokračujeme hrebeňovým chodníkom hore-dole ako na hojdačke okolo nespočetných skalných útvarov a prichádzame k Súľovskému hradu. Niektoré miesta zdolávame za pomoci oceľových kruhov a rebríka. Pomedzi stromy sa črtajú múry hradu. Ešte niekoľko metrov a dostávame sa na malú plošinku s informačným panelom. Súľovský hrad pochádza z prvej polovice 15. storočia. Bol postavený medzi troma skalnými útvarmi. Pozostával z dolného a horného hradu. Jeho pôvodný názov bol Roháč. Vzhľadom na svoju polohu bol využívaný na stráženie a pozorovanie ciest. V roku 1550 ho zničil požiar, avšak bol opravený v pôvodnom rozsahu. Stráženie hradu prestalo v roku 1780 a odvtedy na ňom nikto nebýval a ani sa oň nestaral. Od zemetrasenia v roku 1858 ostal objekt značne poškodený a postupne chátra. Teraz sú tu len časti muriva nalepené na skalách. Úzkym otvorom v skale, aj za pomoci oceľových kruhov, vystupujeme na miesto kedysi horného hradu. Na záver sa ešte musíme pretiahnuť malým výklenkom a sme na najvyššom mieste objektu. Tu si doprajeme pätnásťminútovú prestávku, ktorú využívame vychutnaním si výhľadov na okolité skaly a vrcholové spoločné foto.

     Posledný pohľad do Súľovskej kotliny a začíname zostupovať. Chodník serpentínami prudko klesá úzkym žľabom a je zabezpečený kovovými rebríkmi a reťazami. Za necelú štvrťhodinu sme na lúke pod hradom. Po polhodinovom oddychu sa vydávame po červenej značke mierne stúpajúc lesom. Vo vyšších partiách odbočujú z cesty chodníčky k mnohým vyhliadkam zo skalných veží. Jedna z najznámejších sa skrýva pod vrchom Brada. Je to najkrajší vrch v Súľovských skalách, žiaľ, pre turistov je nedostupný. Prichádzame do sedla pod Roháčom. Tu odbočíme na žlto značený chodník, ktorý nás za pár minút privádza k najväčšiemu skalnému otvoru na Slovensku – Obrovskej bráne. Spolu s klenbou má výšku 30 metrov, takže človek si pri nej pripadá ako trpaslík.

     Po dôkladnom nafotení brány z jednej i z druhej strany sa už zberáme k poslednej zaujímavosti dnešnej túry – k Hričovskému hradu. Niektorí rýchlejší a zdatnejší horci si stihli navyše pozrieť aj 60 metrov dlhú a 20 metrov vysokú Šarkaniu dieru. Za hodinku príjemnej chôdze prichádzame k dolnej vstupnej bráne hradu. Prieskum zakonzervovaných a na mnohých miestach obnovených ruín s množstvom otvorov, vysokých múrov, veží a oblúkov nás zamestnal takmer hodinu. Nebolo sa kam ponáhľať, pretože dnešná trasa s dĺžkou takmer 13 kilometrov sa dala prekonať za pár hodín. Z ruín strmo zostupujeme do dediny po náučnom chodníku s mnohými informačnými panelmi informujúcimi o bohatej histórii hradu. Napokon prechodom cez rozsiahlu lúku schádzame do Hričovského Podhradia, kde dnešná pekná túra bohatá na prírodné krásy a bohatú históriu končí.