Horci štyri dni na Šumave

      Vihorlat, Snežka, Zádielská tiesňava, Králický Snežník, Pieniny, Adršpašské skaly, Oravice, Moravský kras... všade tam sa členovia Horca v minulosti vybrali na viacdňové akcie, aby pospoznávali i vzdialenejšie oblasti Slovenska či Čiech. Tento rok ich kroky smerovali na juhozápad Českej republiky, aby navštívili krásnu prírodu na Šumave.

   Deň prvý – hrad Dívčí kámen, Český Krumlov
     Posledný aprílový štvrtok o druhej hodine v noci sa plný autobus turistov vybral na dlhú cestu naprieč Čechami. Takmer hodinová prestávka na väčšej pumpe bola príležitosťou nielen na rannú kávu či koláčik, ale aj na odľahčenie sa. Potom nás 57-miestny dopravný prostriedok doviezol do obce Třísov, odkiaľ sme sa vybrali na prvú menšiu túričku. V rámci nej vystupujeme na zrúcaninu gotického hradu Dívčí kámen. Stavba stelesňuje harmóniu histórie a prírody. Stojí na vysokej skale nad sútokom Kremžského potoka a rieky Vltavy. Hrad je jednou z najrozsiahlejších a najlepšie zachovaných stredovekých pamiatok v Českej republike. Vzhľadom na spojenie skalného útvaru s meandrujúcimi vodnými tokmi je táto oblasť veľmi pestrá z botanického i zoologického hľadiska. Preto bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu. O význame tejto lokality svedčí aj chránená Třísovská lipa, ktorá má obvod kmeňa takmer osem metrov a vek sa odhaduje na 250 rokov. Vedľa nej stojí sympatická kaplnka. Po prezretí si rekonštruovaných ruín hradu sa po náučnom chodníku vraciame späť k autobusu.
     Z časových dôvodov vynechávame horu a rozhľadňu Kleť, takže naším druhým cieľom je mesto Český Krumlov. Ten je kvôli mnohým historickým a prírodným pamiatkam zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Juhočeské mesto je architektonickým skvostom uprostred nádhernej prírody. Rieka Vltava, ktorá tadiaľto preteká, vytvára viaceré meandre a miestami mení smer o viac ako 180 stupňov. A to sa týka aj ulíc, či vlastne úzkych uličiek. Tie stúpajú i klesajú, zatáčajú sa a vlnia. Dominantou mesta je hrad a zámok s nádhernou vežou, kam sme sa viacerí vybrali. Z jej najvyššieho poschodia bol panoramatický výhľad na celé mesto a okolie. Zaujali nás aj zvony pokryté zelenkastou medenkou. Navštívili sme tiež mestský park, múrom ohradenú záhradu s dvoma medveďami a námestie so stánkami ponúkajúcimi rôzne gastronomické špeciality. Po dvojhodinovej prehliadke tohto skvostu južných Čiech sadáme do autobusu, ktorý nás odváža do malého mestečka Železná Ruda, kde na nás čaká ubytovanie v hoteli Alpský dom. Vybalíme sa, dáme si dobrú večeru, poprechádzame sa po obci a kto chcel, mohol sa peši vybrať až do Nemecka, pretože štátna hranica je len tri kilometre od hotela.

   Deň druhý – Veľké Javorské jazero, Veľký javor
     Je 1. máj, sviatok práce. My sa namiesto oddychu vydávame na túru. Autobus nás vezie k jazeru Grosser Arbersee. Nemecký názov má Veľké Javorské jazero preto, že leží na nemeckej strane Šumavy. Je ľadovcového pôvodu, ako viacero vodných plôch v okolí. Za hodinku obídeme celé jazero, na západnom brehu ktorého nás zaujme 360-metrov vysoká skalná stena s kaskádami a menšími vodopádmi. Dno jazera je rašelinové, ale i na povrchu pozorujeme viaceré plávajúce ostrovčeky tvorené rašelinou. Počas obchádzky prechádzame aj pralesovitou časťou, ktorá je súčasťou Bavorského lesa. Na brehu žiaria husté trsy žltučkého záružlia močiarneho.
     Hlavným cieľom dnešného dňa je vrch Grosser Arber – Veľký javor. Je to najvyšší vrch Šumavy s výškou 1456 metrov (o dva metre nižší ako naša Poľana). Po náročnom stúpaní sa dostávame tesne pod vrchol. Tu stojí moderná chata s reštauráciou, ktorá je vďaka slnečnému počasiu zahltená turistami mnohých národností. A to nielen jej vnútorná časť, ale aj terasa. Akoby aj nebola preplnená, keď na vrchol Veľkého javora sa dá dostať okrem 530-metrového namáhavého stúpania aj lanovkou a dokonca od lanovky k chate premáva aj výťah. Posedíme si pri tradičnom nemeckom rezni či guláši. Netreba vedieť ani nemčinu, čašníčky sú poväčšine Češky. Potom popri väčšom snehovom poli vystupujeme na vrcholovú plošinu, kde navštevujeme štyri skalné útvary, niektoré okrášlene aj kamennými oknami. Z každého je krásny výhľad na okolité kopce a v doline zase vidno české či nemecké domčeky. V blízkosti hlavného vrchola sú dve guľovité veže (televízny vysielač, radarová a meteorologická stanica), je tu i kaplnka a kríž. Keď sa na skalách fotíme s klubovou i slovenskou zástavou, domorodci nedôverčivo sleduju, či sa nechystá nejaká politická zmena :-) Po viac ako dvojhodinovom pobyte na Javore zaplavenom slnečnými lúčmi schádzame tou istou cestou dole. Dnešnú túru ukončujeme pri špecialitách a zmrzlinových pohároch v hostinci Arberseehaus pri jazere, okolo ktorého sme sa ráno prešli. Zopár nadšencov si prenajalo vodné bicykle a s krásnou prírodou sa rozlúčilo plavbou, ktorá vodných cyklistov očarila najmä impresionistickým odrazom okolitých stromov i spomenutej skalnej steny na hladine. Deň sme po dobrej večeri v hoteli ukončili posedením pri kvalitnom bielom a červenom víne, ktoré výbor klubu pravidelne zabezpečuje na viacdňové akcie.

   Deň tretí – Prášilské jazero, Poledník
     Štartovacím bodom dnešnej túry je obec Prášily. Z nej stúpame k Prášilskému jazeru, ktoré sa nachádza v priehlbine obkolesenej ihličnatými lesmi. A vôbec – tu na Šumave, vo výške okolo deväťsto metrov rastú najmä smreky, listnatých stromov je málo. Vodná plocha je jednou z piatich ľadovcových jazier v tejto lokalite, má hĺbku 15 metrov. Viaže sa k nemu viacero povestí. Po rozlúčení sa s člapkajúcimi kačicami pokračujeme cez rázcestia Líčší díry a Předěl na vrch Poledník. Pod vrcholom je rozsiahly polom, ktorý vznikol pred približne dvadsiatimi rokmi, keď tu zúrila silná víchrica. Na Poledníku stojí vo výške 1315 metrov moderná rozhľadňa. Je vysoká takmer štyridsať metrov a na jej najvyššie poschodie vedie 227 schodov. Má tri polkruhovité poschodia, v každom z nich je múzeum. Staré fotografie, mapy, popisy fauny a flóry v okolitých lesoch... Na jednom z poschodí je atrapa vojaka pracujúceho s vysielačkou. Počas minulého režimu sa tu totiž nachádzal tajný vojenský objekt TOPAS, z ktorého bolo odpočúvané vysielanie „imperialistických“ nemeckých vysielačiek a rádiovej komunikácie. Kvôli utajeniu nebolo toto miesto ani na mapách. Dnes, v čase neexistujúcej železnej opony, je pohyb v blízkosti hranice povolený a z prísne utajovaného objektu sa stala rozhľadňa. Z vyhliadkovej plošiny bolo vidno celú centrálnu Šumavu, Bavorský les, včera navštívený Veľký javor. V prípade dobrej viditeľnosti sú na dohľad aj Alpy. Celý objekt vrátane menšej reštaurácie či skôr bufetu funguje na princípe solárnych panelov. Po vychutnaní si výhľadov a teplých jedál sa tou istou cestou vraciame do východzej obce Prášily. 19-kilometrovú túru ukončujeme v prášilských krčmičkách.

   Deň štvrtý – Čierne a Čertovo jazero, zámok Hluboká
     Balenie sa, posledné švédske stoly v hoteli, rozlúčka s personálom a vedúcim strediska Alpský dom – a potom dlhá jazda domov. Nie však priamo do rodného mesta. Po ceste nás totiž čaká ešte niekoľko prírodných a historických zaujímavostí. Prvými z nich sú Čierne a Čertovo jazero. To Čierne je najväčšie karové jazero na Šumave a zároveň aj najväčšia prírodná vodná plocha v Čechách. Svoje meno dostalo podľa zdanlivo čiernej farby hladiny. Sfarbenie spôsobuje deväť metrov vysoká vrstva kalu vytvorená peľom z okolitých ihličnanov. Kal sa na dne ukladá tisíce rokov. Strmo hore a strmo dole – a prichádzame k druhému dnešnému jazeru, Čertovmu. Je opradené viacerými povesťami. Jeho hĺbka je miestami až 36 metrov. Jazero obklopuje pralesovitý smrekový porast. Väčšina z nás obdivuje a fotí odrazy stromov a rastlín na hladine, zopár turistov vybehlo aj na vrch Špičák týčiaci sa nad jazerami. Na jeho vrchole stojí rozhľadňa.
      Posledným dnešným zastavením bolo mestečko Hluboká, v ktorom sa na vyvýšenine nachádza nádherný gotický hrad z 15. storočia. Pôvodne tu bola ranogotická tvŕdza. Nové budovy boli postavené podľa vzoru anglického kráľovského zámku Windsor. Verejnosti prístupný hrad patrí k turisticky najatraktívnejším pamiatkam v Čechách. Krásne biele steny, množstvo vežičiek, ozdobných múrov, cimburie, vnútri zbierky obrazov a sôch holandských a flámskych majstrov. Zámok je obklopený anglickým parkom so sochárskou výzdobou. Keďže sme nemali veľa času, hore k pamiatke sme sa vyviezli vláčikom a po pol hodine nás trojvagónový had zase dopravil dole do mestečka. Cestou domov sme si ešte dopriali dlhšiu prestávku na diaľničnom odpočívadle Deväť krížov a pred desiatou hodinou večer nás autobus vypľul na stanovištiach v Partizánskom a okolotých dedinách.

     Nádherné štyri májové dni strávené v juhozápadných Čechách, celý čas slnečné počasie, ďaleké výhľady, príroda snúbiaca sa s históriou, hrady, zámky, veže, jazerá, prírodné rezervácie, vrchy a rozhľadne – to všetko prinieslo horcom nezabudnuteľné zážitky. O rok sa na štvordňovke stretneme znovu, pravdepodobne zamierime na východ Slovenska.