Fascinujúca Tlstá a Ostrá

     Prvú júlovú sobotu mali horci naplánovanú návštevu Západných Tatier s prechodom náročných Skriniarok. Kvôli technickým problémom autobusu museli zmeniť plán. Vybrali sa do Veľkej Fatry a zdolali známe vrcholy Tlstá a Ostrá, popritom navštívili aj Blatnický hrad a jaskyňu Mažarná.

     Približne raz za päť rokov sa turistom z Partizánskeho vyskytnú problémy s autobusom, ktorý buď nemôže naštartovať alebo pokračovať v jazde. I teraz – medzi Novákmi a Prievidzou dostal 57-miestny, doplna obsadený autobus epileptický záchvat. Náhle sa začal silno triasť a šofér mal čo robiť, aby sme neskončili niekde v poli. Silné trenie počas snahy o udržanie volantu mu spálilo prsty. Opatrne sme došli do Prievidze, kde sme na pumpe pri kávičkovaní hodinu čakali na náhradné vozidlo. To však malo menší počet sedadiel. Vzhľadom na to, že šiesti účastníci by museli počas dlhej cesty do Zuberca stáť alebo sa válať kdesi v chodbičke a i vzhľadom k časovému sklzu výbor klubu rozhodol, že pôjdeme bližšie – do Veľkej Fatry. Západné Tatry dostanú o dvanásť mesiacov svoju tretiu šancu, keďže minulý rok sa zase odložili kvôli zlému počasiu. I keď nie všetci turisti boli s týmto rozhodnutím spokojní, náhradná túra dopadla nad očakávanie.

     Dnešná trasa fatranskými kopcami začínala v obci Blatnica. Drevenou bránou sme vstúpili do národného parku Veľká Fatra. Našou prvou zastávkou bol Blatnický hrad. Ide o zrúcaninu vypínajúcu sa na menšom kopci nad Gaderskou dolinou. Hrad vznikol v druhej polovici 13. storočia a bol postavený na ochranu cesty Magna via vedúcej z Nitry na sever. Rozšírili ho Révayovci, ktorí v druhej polovici 16. storočia vybudovali veľké predhradie s novými budovami. Od roku 1790 hrad pustne. V súčasnosti je objekt rekonštruovaný. Skúmame pozostatky stredovekej stavby, lozíme po zubom času ohlodaných hradbách a recitujeme si úryvok zo štúrovskej básničky: Múry hradné sú moc zradné, kto sa nad ne nahne, padne. Nepadol nikto. Cestou späť do Gaderskej doliny sa ešte na chvíľu zastavíme na chate pod zrúcaninou a doprajeme si osviežujúce nápoje.

     Druhou časťou dnešnej 19-kilometrovej túry je návšteva vrchu Tlstá. Počas strmého výstupu sa nám do cesty priplietla jaskyňa Mažarná. Voľne prístupná, 130 metrov dlhá diera bola vyhlásená za prírodnú pamiatku. Našli sa tu pozostatky jaskynného medveďa, nálezy z doby bronzovej, ale i granáty z čias SNP. Zo 45 metrov dlhej vstupnej siene s nízkym stropom jaskyňa pokračuje dvomi smermi: na juh Granátovou chodbou a na severovýchod Stĺpovou chodbou, ktorá je zdobená stalagmitmi, sintrovými misami a kvapľovými stĺpmi. Chodba ďalej vedie do Jazierkovej siene. Podrobne sme preskúmali útroby jaskyne a zároveň sme sa príjemne schladili. Samozrejme, zaujímavosti podzemnej diery sme aj podrobne pofotili. Potom nasledoval ďalší strmý výstup, miestami uľahčený reťazami, až sme sa okolo poludnia ocitli na vrchu Tlstá. Má výšku 1373 metrov a bol z neho fantastický kruhový výhľad. Okrem vrcholov Veľkej Fatry a blízkych Kremnických vrchov naše zraky v diaľke zazreli aj vysielač na Križnej, ďalší vysielač na Skalke, no a do tretice ešte vysielač Krížava nad Martinskými hoľami. Krásne počasie bez oparu nám dovolilo pozorovať aj náš Vtáčnik, ba dokonca Tribeč. Nasledoval dlhý oddych, ponúkanie sa napečeným sladkým či slaným pečivom, polihovanie v tráve a minisúťaž v poznávaní kvetov rastúcich naokolo, z ktorých prevládali ľalie, nevädze a klinčeky. Šťastlivci našli aj niekoľko jedlých modrákov. Slnečný letný deň skrášľovali poletujúce babôčky pávooké. Nad nami krúžili hladné krkavce a čakali na kus čerstvého mäsa. My sme im ho však neposkytli.

     Po výdatnom oddychu sa bolo treba pobrať ďalej. Väčšia skupina zeleným chodníkom cez vrchy Lubena, Bágľov kopec a Zadnú Ostrú, menšia skupinka modrou značkou okolo impozantného skalného previsu Muráň. Napokon sa stretávame v sedle pod Ostrou. Odtiaľ sa pomocou reťazí štveráme veľmi strmo po skalách, prechádzame kamenným oknom a vystupujeme na známy a hojne navštevovaný vrch Ostrá. Nachádza sa na ňom schránka s vrcholovou knihou a drevená lavička. Z výšky 1247 metrov pozorujeme okrem samotnej Veľkej Fatry aj Kremnické vrchy a Turčiansku kotlinu s jej centrom Martinom. Neuveriteľné výhľady stáli sa tú enormnú námahu, ktorú sme vynaložili pri výstupe. Nie všetci však mali dosť síl štverať sa takmer kolmo po špicatých skalách, a tak na Ostrú radšej nešli. Ale lepšie je neprecenovať svoje sily, ako mať potom prípadné problémy. Po zápise do knihy a spravení vrcholových fotografií schádzame z vrchu buď dolinou Konský dol alebo príkrym neznačkovaným miestnym chodníkom do Blatnickej doliny a ňou späť do Blatnice. Panely a fotografie nás informujú, že tu pred vyše sto rokmi natáčali bratia Siakeľovci povestný film Jánošík, vtedy ešte v nemej verzii. Film bol dokonca zaradený do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Natáčali sa tu aj časti novšej verzie Jánošíka, v ktorej pod režijným vedením Paľa Bielika hral František Kuchta, neherec a pôvodom chirurg. Istý čas Kuchta pôsobil ako lekár aj v Bánovciach a Topoľčanoch, jeho dcéra bývala v Dolných Vesteniciach.

     Kúsok od blatnického parkoviska, kam o pol šiestej príde náhradný autobus, je pamätník a zbrane z druhej svetovej vojny, menšie jazierko a park. Občerstvíme sa na chate či v novo otvorenom bufete a potom už vyrážame na cestu domov v ústrety referendu. Nádherná túra v ideálnom počasí nám priniesla veľké množstvo zážitkov a malebných fotografií.