Výstup na Monte Rosu a Mont Blanc

2.7.-13.7. 2004

        Štyria Partizánčania a členovia TK HOREC - Ján Podmanický, Peter Horváth, Rudo Španko a Ján Priekala - využili ponuku CK Naturtours Bratislava a v dňoch 2.7.–13.7. sa zúčastnili turistického podujatia, ktorého cieľom bolo vystúpiť na Monte Rosu a Mont Blanc. A tak všetci 2. júla nastúpili v Bratislave do autobusu CK, ktorý ich po 20 hodinách únavnej cesty vyložil v ich prechodnom domove, v kempingu na okraji malebnej dedinke Alagna Valsesia (Taliansko) priamo pod majestátnym masívom Monte Rosi. Prvou úlohou bolo postavenie stanu a zoznámenie sa pre nás s neznámym prostredím. Alagna Valsesia nie je mondénnym strediskom, ale útulnou alpskou dedinkou, kde strechy domov sú často urobené z prírodných bridlíc, kde v dolných častiach údolia sa pasú stáda kráv či oviec, kde možno uvidieť kozorožcov, kde môže naozaj bežný turista stáť na štvortisícovke. Večer v kempe sa na základe priaznivej predpovedi počasia rozhodlo, že na druhý deň vystúpime na jednu zo štvortisícoviek v masíve Monte Rosi, konkrétne na 4.556 m vysokú Puntu Gnifetti, na vrchole ktorej stojí najvyššie položená chata v Alpách Margerita.

V nedeľu ráno sme sa prvou lanovkou vyviezli do výšky 3.260 m na Punta Indren a odtiaľ po vlastných po ľadovci a prekonaní 200 m skalnej steny sme došli na chatu Gnifetti vo výške 3.647 m. Chata poskytovala prekrásne výhľady na okolité alpské štíty a neuveriteľne krásnu prírodu. Čas oddychu sme využili na doplnenie stratenej energie a čo je nevyhnutné, ujasnenie si stratégie ďalšieho postupu na dosiahnutie nášho cieľa - vystúpiť na vrchol Punty Gnifetti. A tak naviazaní na spoločné lano sme o druhej hodine popoludní vyrazili na najnáročnejší úsek trasy. Cez ľadovec Garstelet po dobre vychodenom chodníku sme sa dostali do sedla vo výške 4.100 m s výhľadom na Lysskam 4.527 m a Piramide Vincent 4.215 m. Po prekročení švajčiarskej hranice sme sa po ľadovci Grenzgletscher dostali do sedla Colle Gnifetti, ktoré leží v tesnej blízkosti nášho cieľa. Každý z nás začal pociťovať značný úbytok síl, príznaky vysokohorskej choroby (bolesti hlavy, žalúdočná nevoľnosť) a chôdza sa stávala čím ďalej tým ťažšia. A to nás čakal posledný, azda najstrmší úsek cesty, výstup tvrdým ľadovcom na vytúžený vrchol. Po piatich hodinách namáhavého výstupu stojíme o siedmej hodine večer totálne vyčerpaní pred chatou Margerita vo výške 4.556 m. Takto unavený každý z  nás vychutnáva svoju prvú štvortisícovku. Je to úžasný pocit. Keďže sa zvečerievalo, nezostávalo nám nič iné ako prespať v tejto výške na chate Margerita. Západ slnka bol úžasný, to isté sa dá povedať aj o východe slnka na druhý deň. Z chaty bol nádherný pohľad azda na najkrajší vrchol Álp - majestátny Matterhorn - ale aj na ďalšie vrcholy Walliských Álp. Po návrate do kempu sme využili čas na bližšie spoznanie romantickej dedinky a jej blízkeho okolia.

V utorok v rámci volného dňa sme všetci vystúpili na mimoriadne strmý 2.994 m vysoký končiar týčiaci sa nad dedinkou Alagna. V stredu balíme veci a presúvame sa autobusom do mestečka Courmayeur, lyžiarskeho strediska na talianskej strane Álp. Po vybavení nevyhnutných formalít (vyžadujú sa po nedávnej katastrofe v tuneli pod Mont Blancom) sa presúvame vyše 11-kilometrovým tunelom do svetoznámeho horského strediska Chamonix, ktoré poskytuje široké možnosti na turistiku.

 Ihneď po príchode do horského strediska Chamonix rozkladáme základný tábor v kempe Les Houshes. Peši či lanovkou je možné ísť na ľadovec Mer de Glace, chodiť po chodníkoch Červených veží (Aiguilles Rouges), vyviezť sa lanovkou na fantastickú vyhliadku Aiguille du Midi 3.842 m, peši navštíviť chatu Téte Rousse 3.167 m a najzdatnejší s patričným vybavením môžu za priaznivých podmienok vystúpiť aj na najvyšší vrchol Álp a súčasne Európy – na 4.807 m vysoký Mont Blanc. Prvé dni využívame na oboznámenie sa s mestom a jeho najbližším okolím. Vo štvrtok vystupujeme na známy ľadovec Mer de Glace, navštívime múzeum alpskej fauny a múzeum minerálov objavených v Alpách (bol tu vystavený aj najväčší krištáľ vážiaci 160 kg). V piatok sme absolvovali prechod tiesňavou Gorges de la Dionaz (obdoba našich tiesňav Slovenského raja).

V sobotu nastal čas (podľa meteosituácie) pokúsiť sa vystúpiť na jeho majestát – 4.807 metrov vysoký Mont Blanc, túžba to všetkých účastníkov tohto podujatia. Ráno o siedmej odchádzame autobusom do mestečka La Fayed, aby sme chytili ozubnicový vláčik, ktorý nás vyvezie pod Mont Blanc do výšky 2.736 m. Pri kupovaní lístkov na vlak nám náladu kazí vytrvalý dážď, mnohí frfľú, no nás rozhodnutých neodradí ani táto nepriazeň počasia. Po dvoch hodinách trápenia sa vláčika v neustálom stúpaní vystupujeme na konečnej. Počasie nič moc, hoci neprší, zato pre hmlu nie je vidieť na desať krokov pred nos. Mnohí z nás sa roztratili v hmle a ja s Rudkom Špankom kráčame strmým skalnatým chodníkom postupne naberajúc výšku až k chate Tete Rousse 3.167 m. Tu sa začína počasie lepšiť. Padlo konečné rozhodnutie: ide sa hore! Obúvame si horolezecké mačky a po snehovom kuloári vystupujeme po skalnej stene Aigulle du Gouter v hornej časti zaistenej lanami. Po strastiplnom dvojhodinovom výstupe stojíme pred chatou Gouter vo výške 3.817 m. Zhadzujeme mačky a vchádzame do dobre vykúrenej chaty. Tu čakáme na ostatných Partizánčanov, no títo z neznámych príčin neprichádzajú (neskôr sa dozvedáme, že ich odradilo zlé počasie na konečnej stanici vláčika). Radíme sa, čo urobiť ďalej. Rozhodli sme sa, že prespíme na chate a ráno vyrazíme na vrchol. Počasie sa ustálilo, hmla ustúpila, ukázalo sa slnko - ideálny čas na výstup. Zbytok dňa trávime obdivovaním zázrakov prírody v okolí chaty. Prichádza ôsma hodina večer, čo je záverečná na chate. Musíme to rešpektovať, vstáva sa totiž veľmi skoro.

Podľa pravidiel chaty vstávame o druhej ráno, nasleduje príprava na výstup (obliekanie výstroja, balenie najpotrebnejších vecí, nasadzovanie mačiek, naväzovanie na lano, nasadenie čeloviek) a takto vystrojení, spoločne naviazaní na lano s Rudkom, dvoma spolulezcami z Mochoviec a jedným Angličanom vyrážame za úplnej tmy za svetla čeloviek po ľadovci smerom na Mont Blanc. Po dve a pol hodinách tvrdého výstupu prichádzame k bivaku Vallot 4.362 m. Krátky oddych, doplnenie tekutín, začína sa brieždiť a pred nami sa dvíha cieľ našej cesty. Ukazuje sa pekné počasie. Ide sa hore. Nasleduje veľmi obtiažny úsek cesty, strmý hrebeň miestami široký len necelý meter. Výstup nám znepríjemňuje silný nárazový vietor. Prichádza únava, krok sa skracuje, lapáme dych. I napriek všetkým týmto prekážkam o ôsmej hodine ráno stojíme na streche Európy - na Mont Blancu vo výške 4.807 m. Je krásne počasie, fantastické výhľady. Nasleduje vzájomné potrasenie si rukami, blahoželanie k úspechu a tradičné vrcholové foto. Krátky pobyt na vrchole a začína sa cesta späť. O jedenástej hodine sme na chate Gouter a o pol ôsmej večer v našom prechodnom domove v kempe Les Houshes. Tým sa program nášho zájazdu naplnil. Na druhý deň balíme veci a odchádzame domov, na naše krásne Slovensko.

 Peter Horváth

Horci na ľadovci	Roztápajúci sa ľadovec	Schody do neba	Takto sa chodí po ľade

Slovenská výprava			Nekonečné laná

	Západ slnka	Svah strmý hádam aj 60 stupňov	Kamenné obydlia pastierov

Horci v plnej zostave

		Miesto padania skál	Pohľad z chaty

Na vrchole Mont Blancu			Ranné stúpanie

		Prechod úzkou hranou	Snehové kotle

		Zostup k chate	Miestny kamzík