Partizánčania na streche Rakúska

29.8.-31.8.2008
           

Najvyšší vrch Rakúska GrossGlockner, 3.798-metrov vysoký „Veľký zvon“ kužeľovitého tvaru je veľkou výzvou pre všetkých vysokohorských turistov. Výstup naň patrí medzi najťažšie v Alpách. Po skúsenostiach získaných z rôznych podujatí v Alpách tento rok Dušan Borik, člen turistického klubu Horec, organizuje v rámci predĺženého víkendu turistické podujatie do najvyššieho pohoria Rakúska, národného parku Vysoké Taury, s cieľom vystúpiť na najvyšší vrch našich západných susedov. Vo štvrtok vo večerných hodinách vyštartovala osmica horcov na dvoch autách po trase Partizánske – Bratislava – Viedeň – Lienec – Kals do známeho horského strediska pod Grossglocknerom. Cesta po kvalitných rakúskych diaľniciach ubehla bez problémov. V raňajších hodinách prichádzame do dedinky Malta, k známemu 250 m vysokému vodopádu Mörfall, popri ktorom vedie náročná feratta Fallbach. Na prebratie sa po celonočnej jazde autom zdolávame po dvojhodinovej drine túto náročnú ferattu vedenú odvážne po pravej strane tohto nádherného vodopádu. Plní zážitkov odchádzame do horského strediska Kals a odtiaľ sa ešte autami presúvame platenou horskou cestou na parkovisko Lucknerhaus, kde odstavujeme autá. Nastáva čas prípravy materiálu na dvojdňový pobyt vo vysokohorskom prostredí. O 16,00 hodine ťažko nabalení vyrážame dolinou Kődnitztal k chate Stüdlhütte, kde máme zabezpečený nocľach. Jedná sa o novú chatu, ktorá poskytuje veľmi dobré ubytovacie a stravovacie možnosti.

Na chate plánujeme dva varianty výstupu na Veľký zvon. Jedna skupina vyrazí v sobotu ráno o 5,00 hodine na vrchol náročným hrebeňom Luisengrat, druhá skupina o 6,00 hodine klasickou cestou cez ľadovec Kődnitzkees. Za necelú hodinu prichádzame na dolný okraj ľadovca, kde vytvárame štvorčlenné družstvo spoločne naviazaní na lano, ktoré vedie Matúš Borik. Prvá časť výstupu po ľadovci je vedená nenáročným terénom popod ohromnú južnú stenu GrossGlockneru, prudké záverečné stúpanie nás vyvádza na skalnatý, zaistený hrebeň končiaci na chate Erzh. Johann Hütte 3 454 m, ktorá je zároveň najvyššie položenou chatou v Rakúsku. Nádherná viditeľnosť nám umožňuje sledovať množstvo turistov vystupujúcich na vrchol, ktorý je najvyšším a tým i najžiadanejším vrcholom v Rakúsku. Po krátkom oddychu pokračujeme vo výstupe. Najskôr dlhým traverzom prekonávame strmý ľadovcový prah, cez ktorý sa dostávame na úpätie prudkého ľadovcového žľabu vedúceho do malého sedielka pod Malým Glocknerom. Tu začíname stretávať prvých z množstva zostupujúcich. Vyhýbať sa im v strmom žľabe nie je vôbec jednoduché, hlavne v miestach, kde chýba možnosť istenia. Zo sedla na Malý Glockner vedú strmé skalné platne. Čakanie pri vyhýbaní sa zostupujúcim je dlhé a často deprimujúce. Na mnohých badať, že na vrchole nechali mnoho síl. Za pomoci vedúceho zájazdu postupne vystupujeme na Malý Glockner, zostupujeme do sedla a odtiaľ, vyhýbajúc sa zostupujúcim, postupne dosahujeme pred jedenástou hodinou vrchol Veľkého Glockneru. Prvá skupina dosiahla vrchol zhruba pred hodinou a pomohla druhej skupine prekonať nástrahy záverečného výstupu. Mimoriadne nádherné počasie nám umožňuje ďaleký kruhový výhľad na rakúske Alpy, talianske Dolomity a dokonca bolo vidieť i Julské Alpy v Slovinsku. Počas výstupu sme stretali viaceré skupiny zo Slovenska i Česka. Po polhodinovom pobyte na streche Rakúska zostupujeme po trase výstupu do sedielka pod Malým Glocknerom, kde opäť nahadzujeme mačky, vytvárame družstvá a opatrne zostupujeme strmým ľadovcom k chate, kde si doprajeme dlhšiu prestávku na občerstvenie a slnenie sa. Okolo piatej hodine popoludní po dlhom a náročnom zostupe prichádzame na parkovisko k našim autám. Vyčerpaní ale spokojní odchádzame autami do kempu pri jazere Tristacher See.

Peter Horváth

	Na vrchole GrossGlockneru