Predĺžený víkend v Őtztalských Alpách

28.8.-1.9. 2009
           

Predlžený víkend 29.8. až 1.9.2009 využili ôsmi členovia TK Horec na návštevu Őtztalských Álp, kde v rámci svojho pobytu vystúpili na Wildspitze 3 772 m - najvyššiu horu Őtztalských Álp a zároveň druhú najvyššiu horu Rakúska. Vystúpili tiež na Similaun - 3 606 m. Ale poďme po poriadku. V sobotu v skorých ranných hodinách sme vyrazili na približne 800 km dlhú cestu z Partizánskeho do Ventu.  Cesta ubehla pomerne rýchlo a v pohode až na niekoľko spomalení na diaľniciach spôsobených výdatným dažďom v Rakúsku. Za Innsbruckom opúšťame diaľnicu a  Őtztalskou dolinou prichádzame v popoludňajších hodinách do Ventu. Autá parkujeme na parkovisku neďaleko lanovky na Stablein. Po príchode niečo pojeme a po hodine vyrážame na chatu Breslauer Hütte 2 844 m. Pred nami je 1000 výškových metrov s plnou poľnou. Takmer trojhodinový výstup na chatu sme uskutočnili v hmle, takže počas výstupu sme prakticky nevideli nič, tak maximálne 50 m pred nos. Pred šiestou prichádzame na chatu, kde sme mali zaistený nocľah na jednu noc. Na chate nás prekvapila slovenská obsluhu, čo patrične využívame na nadviazanie osobného kontaktu. Po večeri okolo 10. hodine konečne ideme spať aj my v očakávaní, že v nedeľu bude pekné počasie.

V nedeľu vstávame o piatej ráno. Pohľadom z okna chaty zisťujeme, že obloha je plná hviezd, predzvesť pekného dňa. Nasleduje príprava na výstup, balenie potrebného horolezeckého materiálu. O šiestej vyrážame všetci ôsmi od chaty po vychodenom chodníku severozápadným smerom miernym stúpaním do doliny Mitterkar. Po polhodine míňame po ľavej strane malé zelené pleso. V hornej časti doliny prekonávame malý skalný prach s menším vodopádom. Nad prahom sa dostávame na neviditeľný ľadovec Mitterkarferner, ktorého pozostatky sú ukryté pod kamením dna doliny.  V závere doliny meníme smer postupu doprava. Tu si nasadzujeme mačky a začíname strmšie stúpať priamo k vysokému, strmému ľadovému svahu v tvare širokého V. Dosiahnutím skalnej steny za pomoci oceľového lana traverzujeme ľadovcový žľab na ľavú stranu, kde začína dobre zaistená výstupová cesta Weisskammom do sedla Mitterkarjoch. Tento kľúčový výstup na Wildspitze sme zvládli všetci bez väčších problémov. Zo sedla zostupujeme na rozľahlý ľadovec Taschachferner. Tu sme si dopriali krátku prestávku, ktorú využívame na prípravu ďalšieho postupu po tomto ľadovci. Vytvárame dve štvorčlenné družstvá. Okrajom ľadovca začíname stúpať k oblému ľadovcovému prahu. Po jeho prekonaní sa svah zmierňuje. Počas výstupu po ľadovci prekonávame niekoľko väčších trhlín. Bez väčších problémov po chvíli dosahujeme vrcholový hrebeň Wildspitze. Tu zhadzujeme mačky a začíname strmšie stúpať skalným hrebeňom. O pol jedenástej dosahujeme vrchol druhej najvyššej hory Rakúska. Počasie je fantastické, umožňujúce nerušené výhľady na okolité trojtisícovky. Priamo na juhu vidíme biely Similaun 3 606 m, v ľavo od neho výrazný vrchol Hintere Schwärze 3 624 m, na juhovýchode rozložitý Weisskugel 3 738 m a ďalšie. Nasleduje potrasenie rúk, zablahoželanie k výstupu, povinné vrcholové foto a zhruba po polhodine začíname zostup z vrcholu po trase výstupu. Okolo druhej hodine všetci prichádzame na chatu, odkiaľ sme ráno začali výstup. Je krásne, sedíme na terase chaty, užívame si pohodlia, doplňujeme stratu energie. Po hodine relaxu začíname zostup do Ventu, odkiaľ autami odchádzame do Naturcampingu v Hubenu. Staviame stany, varíme večeru a hodnotíme dnešný deň.

Na druhý deň piati odchádzajú zdolať pomerne ťažkú zaistenú cestu s prevýšením 250 m, nachádzajúcu sa približne 5 km pod kempom. Ostatní odchádzajú na prehliadku veľmi pekného svetoznámeho horského strediska Sölden. V popoludňajších hodinách opäť odchádzame do Ventu, na utorok máme plánovaný výstup na veľkú, ale predovšetkým krásnu horu Similaun 3 606 m. Výstup začíname prechodom gigantickou dolinou Niedertal k chate Martin Busch Hütte 2 501 m. Po krátkej prestávke začíname už strmšie stúpať záverom doliny  k chate Similaunhütte, ležiacej v sedle Niederjoch na hranici s Talianskom. Približne za štyri hodiny od začatia prechodu celou dolinou sme pri chate, ktorá nám poskytla pôžitok z nocovania v  nadmorskej výške nad 3 000 m. Od chaty si prezeráme utorňajšiu výstupovú trasu až po predvrchol Similaunu. Južným smerom vidíme do talianskeho údolia Val Senales. Približne 1 200 m pod nami sa nachádza na dne údolia priehrada Vernago. V chate máme zaistený nocľach, takže ubytovanie je bezproblémové.

V utorok vstávame o piatej ráno, nasleduje príprava na výstup.  O šiestej hodine naše prvé kroky vedú východným smerom po širokom kamenistom a takmer vodorovnom hrebeni k ľadovcu Niederjochferner. V mieste, kde sa začína hrebeň strmo stúpať na Klein Similaun, si nasadzujeme mačky a vytvárame opäť dve výstupové družstvá. Po výrazných stopách v ľadovci začíname stúpať vedľa hrebeňa. Po priamej časti výstupu prijateľne strmým ľadovcom pokračujeme miernym pravým oblúkom sledujúcim stále úpätie vrcholového bloku Klein Similaunu. Sklom ľadovca sa zmierni a pravým kuloárom ľadovca dôjdeme k zníženine v hrebeni spájajúcim Klein Similaun s predvrcholom Similaunu. Zmiešaným skalným hrebeňom vystúpime na predvrchol. Odtiaľ pokračujeme ostrým ľadovcovým hrebeň na vrchol.  O pol ôsmej všetci dosahujeme vrchol Similaunu. A opäť prekrásne počasie. Z vrcholu obdivujeme trojtisícovky jednak na rakúskej strane (dominantnú pyramídu Hintere Schwärze, Weisskugel, Wildspitze a iné), ako i vrcholy na talianskej strane (Ortler 3 905 m, Monte Vioz 3 645 m ako i najvýchodnejšiu štvortisícovku Piz Bernina 4049 m). Similaun je považovaný za jeden z najelegantnejších rakúskych vrcholov, poskytujúci jeden z najlepších výhľadov v rakúskych Alpách.  Po povinných vrcholových úkonoch začíname opäť zostup po trase výstupu na chatu Similauhütte. Tu sa niektorý rozhodli navštíviť miesto, kde bol v roku 1991 náhodne objavený vplyvom roztápania  sa ľadovcov Őtzi - 5 300 rokov stará múmia pračloveka. Ostatní zostupujú dolinou Niedertal do Ventu, kde tohoročné pôsobenia horcov v Őtztalských Alpách končí. O tretej popoludní všetci spokojní z podujatia odchádzame na naše rodné Slovensko.

Na záver musím konštatovať, že tohoročné podujatie v rakúskych Alpách opäť vyšlo na 100 % čo sa týka organizácie, počasia, ale predovšetkým krásneho prostredia. Tak opäť o rok zase niekde v rakúskych Alpách.

Peter Horváth

 

V doline Mitterkar   Na ľadovci Mitterkarferner Na hrebeni Weikamm

Na vrchole Wildspitze - 3772 m Weisskugel z Wildspitze Výhľady z Wildspitze  

Pod chatou Breslauer Hutte V doline Niedertal,
v pozadí Similaun
Na ľadovci Niederjochferner Na vrchole Similaunu - 3606 m

Pred chatou Martin Busch Hutte Similaun z doliny Niedertal Horské stredisko Vent