Výstup na Gerlach

29.7.2010
       

     Vyjsť na najvyšší štít na Slovensku už nie je medzi turistami z Partizánskeho žiaden ojedinelý počin. Preto nemá zmysel opisovať čas, trasu a nadmorskú výšku nášho gerlachovského poblúdenia (keďže sa zásuvka, v ktorom sa táto zmienka ocitne, volá - „Naši členovia zablúdili“). Tento júl nebol vo svojej druhej polovičke dvakrát priaznivý tatranským túram. Až na tretí pokus sa podarilo zrealizovať plány, a aj to bolo veľmi rozpačité, pretože nám od pol tretej rána nepríjemne mrholilo. Nerobili sme si nádeje ani na excelentné výhľady, ba ani na úspešné dosiahnutie vrcholu. Správy o meteorologickej situácii boli pesimistické, takže s odstupom vravím, že najväčšiu odvahu sme prejavili, keď sme v noci sadali do auta. Ale všetko bolo nakoniec inak. Štvrtok 29. júla bol asi jediný deň, kedy sa nám to mohlo podariť - a nám sa to aj podarilo!

     Cesta Velickou dolinou nám trochu narobila starosti pri prekračovaní rozvodneného potoka, no a pod Velickou próbou už váhavo stáli kolegovia, ktorí nakoniec ani všetci nešli hore, pretože skaly boli mokré. My sme však pod bedlivým dohľadom nášho horského vodcu Mirka pred obedom vystúpili najvyššie, ako sa na Slovensku dá. Privítalo nás tam slniečko a kupodivu dosť iných odvážlivcov. Naša radosť bola ohromná. Mraky sa rozostúpili a my sme sa nevedeli vynadívať. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy a chystali sme sa na cestu dolu. Tá nebola jednoduchá, veď Batizovská próba už „oprobovala“ nejedného skúseného turistu. Ale aj ten zvýšený adrenalín a slabé mrazenie z nebezpečia patria k tomu, čo láka ľudí do hôr a na skaly. To už tatranské slnko priam pálilo a všetci sme mali chuť okúpať sa v nádherne čistom Batizovskom plese. Cesta ku Sliezskemu domu, ktorý je práve v rozsiahlej rekonštrukcii, bola už len záverečnou prechádzkou, na ktorej sme dorazili unavené nohy. Nadšení zo šťastného konca a posilnení dobrou kávou sme vyrazili domov. To sme už tušili, že ideme znovu do dažďa, ba do riadnej búrky. Ale ani takýto koniec cesty neubral na váhe krásnemu zážitku, ktorý sme si viezli domov. Každý vo svojom srdci, možno každý trochu inak, ale mocne. Sme vďační Mirkovi a tatranskému slnku, že výstup na Gerlach sa naozaj podaril!

Ľudka Slamková

V Tatranskej Polianke	Pri horskom hoteli Sliezsky dom	Velický vodopád	Velické pleso

Príliš veľa vody

A sme na vrchole		Vrcholová kniha

Chránený horec	Samé hrebene	Krásne Batizovské pleso