Eisenerzerské Alpy

7.5.-8.5. 2011
       

      Už sa stáva tradíciou, že Borikovci každý rok organizujú niekoľko turistických podujatí v Rakúsku. Tentokrát to bolo podujatie v Eisenerzerských Alpách. Osemčlenná skupina horcov vyštartovala na dvoch autách z Partizánskeho o druhej hodine ráno smer Rakúsko. Cesta ubiehala na trase Partizánske - Bratislava – Eisenstadt – Wr. Neustadt – Neunkirchen – Mürzzuschlag – Bruck a. d. Mur – Leoben – Eisenerz dosť rýchlo. Keďže sme mali výborný čas, tak na kopci pred mestečkom Eisenerz sme si od parkoviska prezreli lom na železnú rudu Erzberg, čo je v podstate pyramída so štyridsiatimi dvomi poschodiami a výškou 1465 metrov. Okolo pol ôsmej ráno prichádzame na súkromné parkoviska u jazera Leopoldsteiner See, kde šestica z nás ostáva a pripravuje sa na prechod ferát Kaiser – Franz – Jozeph Klettersteig a Rosslochlohlen Klettersteig. Ja s Mirom odchádzame s autom k stredisku zimných športov Präbichl. Na parkovisku sa pripravujeme na túru, ktorá by mala trvať približne 5 hodín. Najvyšším vrcholom Eisenerzerských Álp je Gößeck 2 215 m, nachádzajúci sa medzi Rottenmannerskými Taurami na juhozápade a Ennstalerskými Alpami a Gesäuse na severe.
      Severovýchodne od Gößeck-u sa nachádza aj Eisenerzer Reichenstein vysoký 2 165 m, ktorý bol naším cieľom. Počasie je priam fantastické. Po červeno značenom chodníku č. 605 prechádzame okolo hotela Präbichler hof. Pomaly stúpame dosť strmou dolinou Grubi, potíme sa, postupne zastavujeme a zhadzujeme vrstvy oblečenia, pretože sa organizmus zahrieva strmým stúpaním. S občasnými foto zastávkami sa pomaličky dostávame do sedla Rosselhals 1 770 m, tu odbočujeme doľava na strmý hrebeň, ukazuje sa nám cieľ našej túry a jeho blízke okolie. Vyťahujem fotoaparát a snažím sa zvečniť krásny pohľad na majestátny vrchol Reichensteinu a jeho impozantnú stenu. Prichádzame k rázcestiu a tu sa rozhodujeme pre “ťažšiu”, ale krajšiu trasu cez strmý skalnatý hrebeň po rebríku a reťaziach. Konečne vidíme chatu Reichenstein hutte 2 128 m. Nepokračujeme k nej, ale stúpame ďalej na vrchol. Dostávame sa k obrovskému vrcholovému krížu. Je nádherné slnečné počasie, čo nám umožňuje kruhový výhľad na okolité alpské kopce. Na vrchole sa občerstvíme, spravíme neodmysliteľné vrcholové foto a po hrebeni schádzame k chate, kde sa zdržíme cca 40 minút. Cesta späť vedie presne tou istou trasou. Zostup nám trvá približne 2 hodiny. Na parkovisku nasadáme do auta a vraciame sa späť na parkovisko pri jazere Leopoldsteiner See. Keďže sme tu skôr ako naši feratisti, tak ich čakáme pri dobrom pive. Po ich príchode nasadáme do áut a odchádzame do údolia rieky Enns, kde v kempe Gstatterboden strávime jednu pomerne studenú noc.
      Druhý deň nášho pobytu v Eisenerzerkých Alpách volíme obľúbený výstup na Kaiserschild 2 084m, ja s Mirom a Peťkou klasickou cestou a naši feratisti veľmi náročnou feratou Kaiserschild Klettersteig. Turistické chodníky sú dobre značené, miestami je ale potrebná istá chôdza (v Bärenloch sú krátke istené pasáže). Cesta poskytuje samé krajinné prekvapenia. Od parkoviska v GH Gemeindealmu sa vydávame vpravo na cestu na Kaiserschild, lesom strmo stúpame hore. Po prekonaní strmého úseku lesom prichádzame k rozsiahlemu skalnému suťovisku Bärenloch. Po prekonaní zrázu, ktorý je čiastočne istený, ďalej kotlinou po strmom svahu prichádzame na vrchol Kaiserschild. Keďže počasie sa kazí, na vrchole sa dlho nezdržíme. Z Kaiserschildu krátko zostúpime naspäť do malého sedielka a potom opatrne zostúpime do východzieho bodu do Gemeindealmu. Po prezlečení sa a patričnom občerstvení nasadáme do áut. Čaká cesta naspäť na Slovensko. Unavení, ale spokojní s pekne prežitým víkendom na horách a novými zážitkami prichádzame vo večerných hodinách do Partizánskeho.

Peter Horváth