Výsoké Tatry

24.7.-26.7. 2013
       

Náročná viacdňová vysokohorská túra.

Vysoká, Ťažký štít, Rysy

       Po dlhej dvojročnej prestávke som sa s kamarátom Ľubošom z Topoľčianok opäť vydal do hôr po neznačených chodníčkoch. Za cieľ sme si koncom júla vybrali Vysokú a Ťažký (predtým Český) štít. Je to časť tzv. „Koruny Tatier“, do ktorej ešte patrí Dračí štít.

      Vyrazili sme v stredu 24.7. zavčasu ráno autom z Partizánskeho, zaparkovali na parkovisku Popradské pleso a vydali sa po asfaltke k Popradskému plesu. Po krátkom občerstvení sme pokračovali neznačeným chodníkom Zlomiskovou dolinou. Z nej sme odbočili do Kotliny pod Dračím sedlom a potom do sedla. Centrálnym žľabom sme nakoniec vystúpili na 2547 m vysoký vrchol Vysokej. Na oblohe ani mráčika, úžasné výhľady, tak sme tam len tak sedeli a pozerali. Zostup viedol tým istým žľabom a potom traverzom popod Ťažký štít do sedla Kohútik, do sedla Váha a na Chatu pod Rysmi, kde sme mali zabezpečený nocľah.

      Ďalší deň sme si to zopakovali, ale opačným smerom. Sedlo Váha, výšvih do sedla Kohútik zabezpečený reťazami, traverz pod Ťažký štít a nakoniec výstup na 2500 metrový vrchol. Ten bol o niečo náročnejší. Bolo treba sa istiť, preliezať veľké balvany a skalné platne. Zapísali sme sa do vrcholovej knihy a nasledoval zostup tou istou cestou. V sedle Váha sme boli na pravé poludnie, tak sme sa rozhodli odskočiť si ešte na Rysy. Poslušne sme sa zaradili do dlhého zástupu dychčiacich ľudí a pomaly sme stúpali hore. Vyzeralo to ako národný, alebo skôr medzinárodný výstup, na vrchole sa nebolo kde ani posadiť a zovšadiaľ bolo počuť hlasy v mnohých rečiach. Okrem slovenčiny, češtiny, maďarčiny a poľštiny sme počuli aj nemčinu, angličtinu a nejaké ťažko identifikovateľné hlasy, ktoré pripomínali Bulharov alebo Rumunov, tých tam bolo neúrekom. A ten hluk šíriaci sa všade navôkol! Najkrajšie bolo na Vysokej a Ťažkom štíte, tam vládlo božské ticho.

      Večer sme si posedeli na chate v príjemnej atmosfére pri petrolejkách a čaji. Také chvíle sa dajú prežiť iba na horách. Na tretí deň ráno sme začali zostupovať k Popradskému plesu a popoludní sme boli doma. Z hôr sme si priniesli ďalšie krásne zážitky, fotky a plány na budúce výstupy, ak to zdravie dovolí.

Juro Jenis
 

Dolina Zlomísk	Dračie sedlo	Centrálny žľab	Vysoká

Sedlo Kohútik	Reťaze	Ťažký štít	Zostup k chate

Ľubo na Rysoch	Zastávka pravidelného spoja SAD	Večer	Volia a Žabia veža