Výstup na Vtáčnik Gepniarovou dolinou

23.8.2013
   

       Vybrali sa iba dvaja: Peťo a Ľubo. Nie však po značkovanej ceste, ktorých vedú na vrchol Vtáčnika desiatky. Od amfiteátra za Kamencom vstupujeme do hôr Gepniarovou dolinou. Je spevnená, chodia po nej lesnícke autá. Na jej konci sa pustíme strmo hore Hlbokým brodom. Časť cesty bola označená akousi miestnou značkou, ktorá však po čase odbočila príliš na západ. My sme pokračovali prudkým svahom hore. Pod vrcholom sa les zmenil na čistinku, kde sme sa mohli do sýtosti najesť veľkých čučoriedok. Ešte kúsok a ocitáme sa na zelenej značke, ktorá nás doviedla na vrchol. Za dve hodinky a desať minút už stojíme vo výške 1346 metrov. Nikde ani nohy, iba panenská príroda, bizarne tvarované stromy a sopečné skaly. Len čo sme si však vybalili desiatu, prišiel z východu jeden cyklista, onedlho zo západu druhý cyklista. Neskôr sa na vrchole zjavila maďarská rodinka, ktorá vraj pochádza až z Nových Zámkov. Ochotne nás odfotografovali, spravili sme si aj niekoľko spoločných fotiek. Počasie bolo jasné až polojasné. Postupne prichádzali a odchádzali aj ďalší milovníci prírody.

      Po oddychu, zápise do vrcholovej knihy a telefonátoch známym sa zberáme späť. Červenou značkou sa dostávame na Kláštorskú skalu. Toto skalné mesto tvorí skupina veží a pilierov, prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén. Odtiaľ klesáme novším žltým chodníkom okolo niekoľkých skalných útvarov k Hornému domu. Prečítame si informácie na náučnom paneli, vykonáme potrebné potreby a dlhočiznou Bystričianskom dolinou klesáme ku križovatke. Dolina vedie popod viaceré andezitové skalné veže, známych je hlavne Dvanásť apoštolov. Napokon sa dostávame k autu, kde si odkladáme ruksaky. V chate pod Končitou si doprajeme nevyhnutné pivko, viedenskú kávu a arašidy. A potom už cesta domov, počas ktorej plánujeme ďalšie zaujímavé výlety.

Ľubo Mazán
 

Na vrchole Vtáčnika

	Peťo a Ľubo	S turistami z Nových Zámkov

Na Kláštorskej skale			Skalné okno

Začiatok náučného chodníka	Horný dom