Z Rokoša do rodného mesta

3.9.2016

     V jednu peknú septembrovú sobotu si dvaja horci – Edita a Ľubo – povedali, že namiesto klasických sobotňajších činností – upratovania, varenia a prania – sa pôjdu pozrieť do Nitrických vrchov, a to konkrétne na najznámejší vrchol tejto lokality Rokoš. Z podhorskej dedinky Diviacka Nová Ves sa po modrej značke vydávame na Pinkove viechy a Malý Rokoš. Spočiatku to išlo ľahko, neskôr sa trasa akosi zošikmila. Nuž, ale 800-metrové prevýšenie sme prekonať museli. Okolo poludnia sa ocitáme na Rokoši. Víta nás nový veľký prístrešok, dokonca so sudom na zachytávanie vody. O prírodnej rezervácii, v ktorej sa nachádzame, hovorí niekoľko náučných tabúľ. Po občerstvení si ideme pozrieť pamätník venovaný Ľudovítovi Štúrovi, rodákovi z Uhrovca. V diaľke sa belie Uhrovský hrad. Na vrchol postupne prichádzajú aj ďalší turisti. Poďme teda ďalej.

     Za krásneho počasia schádzame po červenej značke nižšie smerom ku Kňažinovym lúkam, odbáčame však na Veľkú Čihoc s peknými výhľadmi na hrebeň Vtáčnika. Motáme sa po otrasne značenej žltej trase, stretávame srnky, posedy, kŕmidlá, a o štvrtej hodine už sedíme v Dolných Vesteniciach pri čapovaných nápojoch. Aha – do odchodu autobusu je ešte hodina. To tu budeme toľký čas zaháľať podaromnici? Poďme my pekne ďalej. A tak cez Chotomu, popri novom smetisku, okolo poľovníckej chaty prichádzame do Skačian. Cestou sme sa živili černicami a drienkami, príroda nám ponúkla i bedle, hlivy a masliaky. V Skačanoch nám stále ešte nestačilo, a tak sme sa popri mlyne a Belanke dostali až k bielickému Pustaku. Vedľa neho sa nachádzajú pekné jazierka s chovom rýb, s člnkami a kačicami. Ešte chvíľu po hrádzi a po prejdení 32 kilometrov sa konečne dostávame do rodného mesta.

Ľubo Mazán
 

Prístrešok na Rokoši	Aj stromy sa chcú rozmnožovať	Pri pamätníku	Panel o národnej rezervácii

		Zátišie s plastami	Jazierko pri Pustaku