Zraz VHT - Vysoké Tatry

23.6.-26.6. 2022

Zraz VHT - Vysoké Tatry

      V termíne od 23. do 26. júna sa 8 členov TK Horec Partizánske (Dušan Borik, Renáta Boriková, Zlatica Žišková + Janko, Brčo, Ivan Kovačik ml., Štefan Hoffman a Dušan Haluška) zúčastnilo zrazu VHT. Vo štvrtok nás Štefan bezpečne odviezol do Tatranskej Lomnice do hotela Morava, kde sme mali zabezpečené ubytovanie spolu s ostatnými účastníkmi zrazu. Večer pri spoločnej debate padlo rozhodnutie vystúpiť na Ľadový štít zo Starého Smokovca cez Téryho chatu.

      Ráno o 5,00 hod sa k nám pridal Jankov kamarát východniar Jarko. Počasie na tento deň hlásili pekné, bez búrok. Nástup pod Ľadový štít bol časovo dosť náročný, a tak sa na vrchol Ľadového štítu dostali naši turisti presne na poludnie. Zostupovalo sa cez Malý Ľadový štít. Miestami to bolo dosť náročné, ale zvládli to. Na Térynke už niektorých začali pobolievať kolená, takže zostup do Starého Smokovca sa trochu predĺžil. O 21,00 sme boli všetci opäť na svojich izbách, kde sme postupne rozoberali nádherný deň a krásny výstup.

      Vzhľadom na niektoré boľavé kolená sa v sobotu vyráža na ľahšiu túru – a to na Jastrabiu vežu nad chatou na Zelenom plese. Počasie je opäť výborné. Pohľad od chaty na Jastrabiu vežu od chaty je úžasný a niektorým sa to zdá nemožné, že sa dostanú hore. Ale predsa sa to podarilo. Skúsený inštruktor VHT Dušan Borik ich bezpečne viedol až na samý vrchol a tiež aj dole. Brča opäť potrápili kolená, tak sa rozhodol, že radšej sa vráti na chatu. Ivan Kovačik ml. a Štefan Hoffman boli nadšení, čo sa im podarilo vyliezť. Na takýchto túrach boli prvýkrát a určite nie naposledy. Zistili, že musia trochu popracovať na svojej kodícií a bude to OK.

      Na chate bolo dosť ľudí. Vzhľadom na prerábku bol vonkajší bufet zatvorený, takže na očerstvenie sa muselo čakať aj 40 minút. Neskôr prišiel za nami aj samotný chatár (Zlatkin kamarát); musel ísť uvoľniť heliport od ľudí, čo sa tam rozložili. Má priletieť helikoptéra, niekto sa zranil smerom na Veľkú Svišťovku a aj pod Jahňacím štítom. Chvíľu sme podebatili, porozoberali rôzne túry v blízkom okolí chaty, pozerali nedávno padnutú kamennú lavínu z Malého Kežmarského štítu, sledovali sme zásah HS a pomaly sme sa vydali k autu do Tatranských Matliarov. Večer sme boli všetci spokojní s vydareným dňom. V spoločenskej miestnosti hotela sa konalo ukončenie zrazu a ako vždy aj zábava pri živej hudbe. Zlatka s Jankom to dobre využili.

      V nedeľu len taká menšia rozlúčka s Vysokými Tatrami, a to prechádzka na Popradské pleso cez Symbolický cintorín, kde sme si pri pamätnej tabuľke pospomínali na nášho kamaráta Damjána. Tohtoročný zraz sa veru vydaril, nepršalo, nálada bola výborná, Dušan Haluška nafotil a spracoval krásne zábery z výstupov. Posúďte sami.

Renáta Boriková