Značkované turistické chodníky
Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou dĺžkou označených turistických trás. Spolu dosahujú približne 13 tisíc kilometrov. V prírode je umiestnených vyše 7000 smeroviek, 1000 miestopisných tabuliek a 2000 smerovníkov. Optimálny rozostup medzi dvoma po sebe nasledujúcimi značkami je cca 200 metrov.
Najdlhšia trasa – Cesta hrdinov SNP – vedie cez celé Slovensko. Červená značka začína na Dukle, prechádza cez mnoho významných pohorí a končí na Devíne. Meria 767 kilometrov.
Značenie turistických trás má na území Slovenska takmer 150-ročnú tradíciu. Prvé chodníky boli vyznačené v Štiavnických vrchoch v roku 1874.
Typy značiek :
- Pásová – štvorec obsahúci tri vodorovné pásy, dva sú biele a stredný je vymaľovaný vodiacou farbou. Takáto značka nás vedie k vyznačenému cieľu.
- Šípka – ľavá alebo pravá šípka v bielom poli. Označuje náhlu zmenu smeru trasy.
- Miestna – štvorec rozdelený uhlopriečne na dva trojuholníky. Jedna časť je biela a jedna vyplnená vodiacou farbou. Značka nás zavedie k miestnemu cieľu.
- Náučná trasa – štvorec rozdelený uhlopriečne na tri časti. Stredná časť je vyplnená vodiacou farbou. Značka označuje náučný chodník s náučnými tabuľami.
- Okružná – štvorec s farebným kruhom uprostred. Označuje trasu tvoriacu okruh.
- Významová – označuje odbočku od hlavnej trasy k turisticky zaujímavým objektom (miesto s rozhľadom, skaly, zrúcanina hradu, prameň, jaskyňa, koncová značka).
Pre značenie sa používajú štyri farby :
Červená – označuje významné diaľkové trasy, magistrály, najvýznamnejšie hrebeňovky.
Modrá – označuje významnejšie diaľkové trasy.
Zelená – označuje prístupové cesty k zaujímavým turistickým cieľom a nástupy na hlavné trasy.
Žltá – spája miestne ciele, označuje krátke spojky medzi trasami iných farieb.
Značky sa umiestňujú prevažne na stromoch, ale môžeme ich nájsť aj na kovových tyčiach na lúke či v poli, na smerovníkoch, občas na kameňoch, skalách a budovách. Pri pochode, kde sa spoliehame na značky, dodržujeme tieto pravidlá :
- Z označenej trasy neodbočujeme a neskracujeme si cestu.
- Pozor si dávame hlavne na križovatkách. Ak na vzdialenosti väčšej ako 300 metrov chýba značka, ide zrejme o nesprávny smer. Vtedy sa treba vrátiť na najbližšiu križovatku a hľadať správnu cestu.
- Treba si všímať aj volavky – veľké pásové značky umiestnené na stromoch rastúcich na protiľahlom okraji väčších voľných plôch (lúk a pasienkov).
- Správny smer sa dá overiť aj pohľadom späť – niekedy býva značkovanie v opačnom smere výraznejšie.
- Všímame si smerovníky a pamätáme si údaje, ktoré sú na nich uvedené. Dozvieme sa z nich tri najbližšie ciele, ich vzdialenosť v hodinách a nadmorskú výšku.
- Ak sa nám nedarí nájsť značku, možno sme nespravili chybu my, ale značka naozaj chýba. Často ju aj so stromom vytnú lesní pracovníci alebo ju zničí zub času. Obnovovanie značenia je na Slovensku biedne, takže 15-ročné značky nie sú ničím výnimočným. Staré značky sú slabo viditeľné, niekedy úplne vymiznú. Vtedy sa treba orientovať podľa mapy, svetových strán a podľa prírodných či umelých orientačných bodov – osamelý strom, kopec, jazero, rieka, pole, senník, horáreň, lazy, vlek, vedenie vysokého napätia, zrúcanina hradu a pod.
|
|
|
|
|
Pásová značka
|
Koncová značka
|
Šípka pre zmenu smeru
|
Miestna značka
|
|
|
|
|
|
Zastávka náučného chodníka
|
Prameň
|
Skaly, miesto s rozhľadom
|
Zrucanina hradu
|
|
|
|
|
|
Viacfarebná značka - stretávanie viacerých chodníkov
|
Názvoslovná tabuľka
|
Smerovka
|
Smerovka s číslom trasy
|