Zasnežený výstup na Baske

     Presne pol stovky turistov z klubu Horec sa predposlednú januárovú sobotu vybralo do Strážovských vrchov. Tretíkrát vo svojej 22-ročnej histórii si za cieľ dali návštevu známeho, takmer tisícmetrového vrchu Baske. Krásne slnečné počasie a pláne zasypané čerstvým snehom pripravili pre turistov nádherné zážitky.

     Z podhorskej obce Čierna Lehota sa vydal dlhý had tiel na náročnejšiu zimnú túru s prevýšením až 940 metrov. Značkovaný chodník je zasypaný asi dvadsiatimi centimetrami sypkého snehu. K tomu slnko a nádherná modrá obloha. Krajší čas sme si nemohli ani vysnívať. Prechádzame okolo sympatických domčekov, študujeme panel, ktorým začína Náučný chodník k prameňu Bebravy. Brodíme sa v bielučkom snehu a pomaly stúpame svahom. Prvú prestávku si doprajeme na križovatke Rychtárske žienky a druhú na Rovienkach. V otvorenom priestranstve silno fúka, víchor vytvára snehové víry, ktoré nám občas šľahajú do tvárí. Okolo poludnia prichádzame do sedla s pikantným názvom Trtávka. Neskúmame, čo sa na tomto mieste v dávnych dobách dialo, my sa tu iba vo všetkej počestnosti odfotíme. Nachádza sa tu prístrešok, drevený stolík s lavičkami, ale aj veľká kovová vaňa. Dnes sa asi neokúpeme, voda v nádobe má tuhé skupenstvo. Možno v lete.

     Ďalšou rozľahlou bielou pláňou sa dostávame do lesa a nasleduje posledné strmšie stúpanie. Napokon prichádzame na vrcholovú planinu pod kopcom Baske. Je to 955-metrový plochý vrch, z ktorého sú výhľady na skalnatý Vápeč, kužeľovitú Homôlku, Rokoš a Vršatské bralá v Bielych Karpatoch. Je známe, že v okolí Baskeho sa vyskytuje dosť veľa medveďov. Upozorňuje na to aj výstražná tabuľa, kde sa píše: „POZOR, zvýšený pohyb medveďa hnedého! Územie s výskytom medveďa. Pri náhodnom stretnutí sa vyhnite priamemu očnému kontaktu a v tichosti ustupujte. Vyhnite sa gestikulácii a prudkým pohybom. Nepribližujte sa k mláďatám, matka je určite nablízku!“ Bez prudkých pohybov sme teda podišli k turistickej horskej chate stojacej uprostred lúky. Jej história siaha do roku 1935, kedy sa členovia ski-klubu z Trenčianskych Teplíc rozhodli postaviť horskú ubytovňu s vtedajším názvom „Štúrova chata“. V súčasnosti plní funkciu sezónnej, samoobslužnej turistickej útulne za prítomnosti chatára. Nie je tu zavedená elektrina, takže na svietenie sa používajú petrolejové lampy a vykuruje sa drevom. Je tu 22 lôžok, spoločenská miestnosť pojme do 30 návštevníkov. V chate sme si najmenej hodinu posedeli, ohriali sa teplými nápojmi, oslávili narodeniny našej členky Zlatice. Polievky ani iné teplé jedlá neboli, žiaľ, v ponuke, strávili sme teda vlastné zásoby, ku ktorým okrem rôznych údenín patrili i vianočné medovníky.

     Počas klesania do cieľa túry prechádzame prírodnou rezerváciou Žrebíky, cez ktorú vedie i náučný chodník. Kúsok odbočíme na vyhliadkovú Bukovinskú skalu, odkiaľ v hĺbke pekne vidíme podhorské dedinky ako Slatinu či Slatinku nad Bebravou. Ešte pol hodinu po modrej značke a schádzame do Krásnej Vsi, kde naša druhá tohtoročná túra končí. Zdolať 21 kilometrov s nemalým prevýšením bolo v snehom zaviatej krajine celkom náročné. Tak či tak je oveľa lepšie prežiť slnečnú zimnú sobotu v prírode na čerstvom vzduchu a nechať sa aspoň trošku poštekliť slnečnými lúčmi, ako medzi múrmi bytu sledovať zo všetkých médií, koľko pozitívnych, hospitalizovaných a obetí covidu zase za posledný deň pribudlo. Bez trénovania imunitného systému sa ani niet čomu čudovať. No a turisti ako zodpovední ľudia navyše dodržiavajú základné hygienické opatrenia: na každej zastávke si doprajú účinnú tekutú dezinfekciu, proti ktorej nemá šancu žiaden omikron :-)